FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Odkedy je Ivan Mikloš poradcom vlády, starosti s domácnosťou idú mimo neho.
„Zaujímajú ho problémy od štátneho rozpočtu vyššie. Domácnosť je na mne. Ale ani ja nemôžem chcieť a nepotrebujem, aby sa zaoberal ešte aj takými vecami,“ hovorí vicepremiérova manželka, podnikateľka Jarmila Miklošová.
Ich spoločne strávený čas sa počas posledných rokov zredukoval na minimum. Hlava rodiny chodí domov až v noci. Cez deň sa vraj len občas mihne bytom – „Ako Halleyho kométa.“
„Príde, prezlečie sa, pozdraví nás a odíde. Hovorím: Na čo si prišiel? Aby som vás videl,“ krčí ramenami Jarka Miklošová a pragmaticky dodáva:
„Už sme si zvykli. Veľmi by som si želala, aby bol viac s nami. Ako realistka však viem, že tieto časy už boli.“
Doteraz spomína na výhodnú ponuku pre Mikloša od pražského East-West Institute – práve tá predchádzala prijatie funkcie vicepremiéra.
„Myslela som si, že by to bolo fantastické. Našťastie, do poslednej chvíle som tomu neverila. A potom jeden večer zavolal Miki (premiér Dzurinda – pozn. red.) a skutočne sa všetko zmenilo.“
Mikloš bol pritom rozhodnutý po prvej skúsenosti s funkciou vo vláde – na poste ministra privatizácie v roku 1992 – s politikou skončiť. Neskúšala ho na pohodlnejší život v Prahe nahovoriť?
„Myslím, že áno. Bola by som veľmi rada, keby do politiky nešiel. Ale nikdy by som mu v tom zase nebránila. Nie som direktívny typ, hoci podmienky, ktoré vyplývali zo zmluvy s East-West Institute, boli neporovnateľne výhodnejšie. Pre Ivana bola Dzurindova ponuka veľkou výzvou.“
A ako vníma tú našu, slovenskú politiku manželka vplyvného vicepremiéra?
„Nemohla by som sedieť v parlamente a s kamennou tvárou počúvať neuveriteľné veci a invektívy, ktoré tam odznievajú. Určite by som niektorým skočila do úsmevu. Nedokážem sa ovládať ako Ivan.“
Nemohla som len upratovať a starať sa o deti
Jarmila Miklošová sa však ani náhodou nesťažuje. Našla si aj tu na Slovensku „parketu“, ktorá jej dáva pocit zadosťučinenia, a nemôže sa sťažovať na nadbytočný voľný čas – podniká. A hoci predtým dávala prednosť histórii, dnes podniká.
„Podnikanie ma pritom nikdy nejako mimoriadne nelákalo. Históriu som chcela aj študovať, ale neprijali ma – a archeológiu neotvárali. Teraz som rada, že mám ekonomickú školu, neviem si predstaviť, čo by som s históriou v dnešných časoch robila.“
Napriek tomu na ňu nezanevrela. Dôkazom je nielen knižnica plná encyklopédií a historických kníh, ale aj nezabudnuteľné spomienky z nedávnej dovolenky v Egypte.
Už si radšej ani nespomína na svoje prvé pracovné miesto – na riaditeľstve strojnotraktorovej stanice.
„To vám bolo jedno beštiálne zariadenie v Rovinke. Železobetónová budova, v ktorej pracovalo dvestopäťdesiat ľudí. Ja som vyhodnocovala socialistickú súťaž.“
Zachránil ju pád železnej opony a narodenie detí – s dnes trinásťročnou Zuzkou a o dva roky mladším Maťom bola štyri roky doma.
„Na rozostavanom sídlisku na Dlhých Dieloch. Nebolo to bohviečo. Aj keď chorobne neznášam neporiadok, nemohla som existovať len tým, že budem doma upratovať a starať sa o deti. Robila som to štyri roky.“
S dvoma priateľkami založili prvú súkromnú pomaturitnú školu pre kozmetičky, Miklošová k nej pridala časom kozmetický salón, súkromnú materskú školu, firmu pre poskytovanie služieb v domácnosti i pre firmy a obchod s dámskou konfekciou.
Inžinierka ekonómie chodí do svojich firiem každý deň – „A robím všetko.“
Riaditeľku, účtovníčku, sekretárku aj šoféra.
Nie je suchý ani vážny
Mikloš o svojej manželke SME pred časom povedal: „Oslovila ma všetkým. Bola milá, nežná, pekná.“
Pozná sa s ňou od svojich dvadsiatich piatich rokov, nedávno oslávili pätnáste výročie sobáša. Spoznali sa na zemiakovej brigáde, on bol asistentom, ona študentkou, ktorá išla do štvrtého ročníka.
„Zapôsobil na mňa svojou vytrvalosťou. Bol veľmi milý, vedel urobiť také psie oči,“ smeje sa pani vicepremiérová a jedným dychom dodáva: „Nie je taký suchý a vážny, ako pôsobí v televíznych prenosoch z parlamentu alebo vlády. Má zmysel pre humor, ktorý je niekedy až sarkastický. Robiť si srandu zo štátneho rozpočtu sa však nevypláca.“
Svojho muža považuje za perfekcionistu – ak sa do niečoho pustí, ide nadoraz.
„Nič nerobí len tak. Keď lyžuje, tak nadoraz, bicykluje nadoraz, behá nadoraz. Ak nemá partnera, súťaží sám so sebou. Má tabuľky a v nich zaznačené trate a časy.“
Samotná Miklošová zatiaľ súťaží len s časom: „Mám ho čoraz menej.“
Rozdeľuje ho medzi podnikanie, domácnosť a dve deti.
A pre seba?
„Hoci som každý deň v kozmetickej škole, kozmetický salón navštívim raz za tri mesiace. V lete hrám rada tenis a teraz sú mojím relaxom knihy. Stále nejaké kupujem, ale na rozdiel od môjho muža ich aj čítam. Niekedy som s knihou už o deviatej v posteli.“
A ako reaguje na fámy, sprevádzajúce verejne známu osobu?
„Už ma to otravuje. Snažím sa všetky klamstvá ignorovať. Mám len strach, aby sa nejaký obrovský výmysel nedostal do uší našich detí.“
Tým Mikloš venuje minimálne každodenné spoločné raňajky.
„Aj tenis idem radšej hrať o trištvrte na šesť, aby som mohol o siedmej raňajkovať s rodinou.“
Autor: Jana Kollárová
