ATÉNY, BRATISLAVA. Mal to byť začiatok novej éry. Gréci sa vzbúrili proti tvrdým pravidlám z Bruselu, odmietli elitárstvo, rodinkárstvo a korupciu a vybrali si radšej radikálnejšiu, no pre mnohých novú politiku – ľavicovú stranu Syriza.
Jej charizmatický líder Alexis Tsipras sľuboval koniec bolestivých úsporných opatrení aj spravodlivejšie rozdelenie financií pomedzi Grékov.
Šesť mesiacov po voľbách v januári 2015 však grécka vláda presadila balíček asi najtvrdších šetriacich opatrení, čím mnohých svojich voličov sklamala.
Stačí medzinárodný diktát a socialisti sa dokážu správať zodpovedne Čítajte Po štyroch rokoch vo vláde musia ľavicoví populisti prenechať moc v Grécku pravičiarom zo strany Nová demokracia. Alexisa Tsiprasa na premiérskom kresle v pondelok oficiálne vystriedal Kyriakos Mitsotákis.
Kým jeho predchodcu Európska únia prinútila k tvrdým úsporným opatreniam, Mitsotákis v pondelok sľuboval znižovanie daní a privatizáciu. Rád by prilákal do vlasti mladých Grékov, ktorí ju pre krízu opustili.
Sľubuje aj nových investorov a nové rokovania s majiteľmi gréckeho dlhu. Premiér dúfa, že ušetrené peniaze dokáže použiť na reštart gréckeho hospodárstva.
Hoci voliči Syrizy sa cítia zradení, neznamená to, že Tsipras nedokáže v opozícii prežiť – a posilniť svoju pozíciu.
Zradca národa
Grécko má nového premiéra, Mitsotakis zložil sľub Čítajte Syrizu, koalíciu radikálnej ľavice, si Európa začala viac všímať už v roku 2012, keď sa stala najväčšou opozičnou stranou. Postupne z nej vznikla jednotná strana, ktorá pritiahla komunistov, anarchistov aj euroskeptikov.
Na výslnie sa čoskoro dostal aj extravagantný ekonóm jazdiaci na motorke Janis Varoufakis. Stal sa ministrom financií a dráždil európskych lídrov. Tsipras sa však snažil nevyspytateľné krídla vlastnej strany krotiť a na bilbordoch sľuboval prichádzajúcu nádej.
Keď sa dostal pod tlak z Bruselu, nechal rozhodnúť voličov – a 61 percent z nich v júli 2015 rozhodlo, že Grécko záchranný balíček Únie a Medzinárodného menového fondu nechce.
