BRUSEL, BRATISLAVA. Viac ako päťdesiat hodín trvalo, kým sa lídri európskej dvadsaťosmičky zhodli na tom, kto by mal najbližších päť rokov viesť Európsku úniu.
Nové členské štáty vrátane strednej Európy nemajú medzi známymi kandidátmi žiadneho zástupcu, z tohto regiónu by teoreticky mohol pochádzať budúci predseda Európskeho parlamentu, o ktorom budú poslanci rozhodovať v stredu.

Po množstve stretnutí a rozhovorov sa lídri krajín EÚ v Bruseli zhodli na štyroch menách. Na post predsedníčky Európskej komisie navrhli nemeckú ministerku obrany Ursulu von der Leyenovú. Európskej rade, ktorá združuje lídrov krajín EÚ, má predsedať belgický premiér Charles Michel. Zahraničnú politiku EÚ by mal riešiť španielsky minister zahraničných vecí Josep Borrell a Európsku centrálnu banku bude viesť Francúzka Christine Lagardeová.
Navrhnutých kandidátov bude musieť definitívne schváliť Európsky parlament.
Ide pritom o úplne iné mená ako tie, na ktorých sa pôvodne dohadovali politici. Summit priniesol výsledok až po množstve ústupkov.
Ešte v sobotu to pritom vyzeralo, že v menách majú politici jasno. Komisii mal vládnuť holandský socialista Frans Timmermans, kým kandidát ľudovcov Manfred Weber by získal post predsedu Európskeho parlamentu.
Dohodla sa na tom nemecká kancelárka Angela Merkelová, keď sa na summite v japonskej Osake stretla s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a lídrami Španielska a Holandska.

Tri dni rokovaní však ukázali, že Merkelovej ťah bol chybou – zákulisné dohadovanie popudilo proti Timmermansovi aj tie štáty, ktoré ho pôvodne podporovali.
Visegrádskej štvorke prekážalo, že Timmermans kritizuje vlády v Budapešti a vo Varšave. Okrem toho podporoval zavedenie kvót na prerozdeľovanie utečencov.
Proces takzvaných špicenkandidátov tak úplne stroskotal a Únia si vybrala nové mená. Timmermans aj Weber totiž boli špicenkandidátmi dvoch najväčších politických frakcií.
Merkelovej plán nevyšiel
Nedeľný summit sa začínal s trojhodinovým meškaním, utorkové pokračovanie zase nabralo päťhodinový sklz.
Summit sa zmenil na zhluk desiatok rokovaní medzi jednotlivými politikmi. Merkelová rokovala s Macronom, slovenský premiér Peter Pellegrini zase s lídrami susedných štátov, Visegrád sa potom obracal na Taliansko a Macron na Španielov.