HONGKONG, BRATISLAVA. Zo státisícového davu, ktorý protestoval proti obmedzovaniu hongkonskej demokracie, sa oddelilo niekoľko desiatok násilníkov. Väčšinou mladých ľudí, ktorých aj starší demonštranti presviedčali, aby sa vyhýbali násiliu.
Protesty v Hongkongu sa stupňujú, demonštranti prenikli do parlamentu Čítajte Nepočúvli. Vtrhli do hongkonského parlamentu a začali plieniť. Znak Hongkongu začiernili sprejom, jeden z nich vyvesil historickú britskú koloniálnu vlajku. Potom prišla polícia a ľudí z budovy vytlačila.
Budova ostala nepoškodená, no zábery na zneuctený symbol čínskej nadvlády nad mestom a spomienky na britskú koloniálnu nadvládu ostávajú pre pondelňajšie dianie symbolické.
Súčasnej superveľmoci totiž pripomenuli takzvané storočie poníženia, z ktorého sa začala naplno dostávať až v posledných desaťročiach.
Hongkong v čínskej národnej mytológii nie je len jedným z najrozvinutejších a najbohatších miest krajiny, ale jedným z hlavných symbolov poníženia.
Preto je pre Peking taký dôležitý.
Začiatok britskej nadvlády
Keď sa v Číne k moci v roku 1949 dostali komunisti pod vedením Mao Ce-tunga, nevzdali sa dovtedajšej histórie. Komunistické heslá spojili s niekoľkotisícročnou históriou Číny, ríše stredu, a s nutnosťou vrátiť krajine hrdosť po sto rokoch poníženia.
V polovici 19. storočia sa totiž cisárstvo stalo de facto vazalom západných mocností. Po dvoch ópiových vojnách si moc upevňovala najmä Veľká Británia. Práve vtedy získala pod kontrolu Hongkong.
V 20. storočí sa k tomu pridala japonská okupácia a občianska vojna medzi nacionalistami a komunistami. Nacionalisti nútene odišli na Taiwan, po druhej svetovej vojne si vytvorili komunisti v Pekingu vlastnú Čínsku ľudovodemokratickú republiku.
Práve tento moment označil Mao za koniec storočia poníženia. Na juhu však koloniálnu minulosť naďalej pripomínal britský Hongkong a portugalské Macao.
Spočiatku to Pekingu vyhovovalo.
