PEKING. Čínska ústredná vláda odsúdila v utorok udalosti z predošlého dňa v Hongkongu, kde sa demonštranti vlámali do budovy zákonodarnej rady, pričom vyvesili v rokovacej sieni vlajku z britskej koloniálnej éry a nasprejovali na steny heslá namierené proti Pekingu.
Deklarovala, že podporuje hongkonské orgány pri vyšetrovaní s cieľom vyvodiť "trestnú zodpovednosť násilných páchateľov", informovala tlačová agentúra AFP.
Protivládne protesty
"Tieto závažné protizákonné činy pošliapavajú vládu zákona v Hongkongu, podrývajú hongkonský spoločenský poriadok a poškodzujú základné záujmy Hongkongu," uviedol vo vyhlásení nemenovaný hovorca vládneho úradu pre záležitosti Hongkongu a Macaa, ktoré sú čínskymi územiami s osobitným štatútom.

Poloautonómny Hongkong uvrhli do krízy niekoľko týždňov trvajúce protivládne protesty vyvolané návrhom zákona, ktorý by umožnil vydávanie osôb orgánom v pevninskej Číne.
Na pondelok navyše pripadlo 22. výročie návratu Hongkongu z britskej pod čínsku správu, čo býva tradične dôvodom pre demonštrácie.
Do priestorov zákonodarnej rady vnikli skupiny prevažne mladých, radikálnych demonštrantov, a to po niekoľkých pokusoch preraziť vonkajší plášť budovy zo skla a kovu.
Zásah v budove parlamentu
Polícia sa snažila tieto pokusy odraziť rozprašovaním dráždivej látky, neskôr sa však stiahla. Pred tým, ako policajti začali zasahovať v budove, protestujúci ušli.
"Je to nehorázne napadnutie podstaty 'jednej krajiny a dvoch systémov'. Dôrazne to odsudzujeme," vyhlásil spomínaný hovorca.
V Hongkongu platí od jeho návratu pod správu Číny v roku 1997 princíp "jedna krajina - dva systémy", zaručujúci do roku 2047 vysokú mieru autonómie a slobôd.
Najvyššia predstaviteľka hongkonskej samosprávy Carrie Lamová, ktorej popularita je podľa AFP rekordne nízka, odsúdila pondelkové udalosti ako "extrémne použitie násilia". Výtržnosti tiež zhodnotila ako "srdcervúce a šokujúce".
Čína odsúdila Trumpov prejav
Čína napomenula v utorok amerického prezidenta Donalda Trumpa za "hrubé zasahovanie" do záležitosti Hongkongu po tom, ako sa vyjadril, že demonštranti, ktorí sa vlámali do budovy hongkonskej zákonodarnej rady, sú zástancami demokracie.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang na pravidelnom tlačovom brífingu povedal, že Spojené štáty by "nemali v akejkoľvek forme podporovať tých, ktorí sa venujú násiliu a porušovaniu práva".
"Odsudzujeme a dôrazne odmietame hrubé zasahovanie do záležitostí Hongkongu a vnútorných záležitostí Číny," odkázal s tým, že "príslušná krajina by sa mala vyjadrovať a konať opatrne".
Trump reagoval na udalosti z pondelka, keď skupina prevažne mladých demonštrantov v Hongkongu prerazila stenu budovy miestnej zákonodarnej rady a vnikla dovnútra, pričom vyvesila v rokovacej sieni vlajku z britskej koloniálnej éry a nasprejovala na steny heslá namierené proti Pekingu.
Nevypočuté požiadavky
Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen vyzvala v utorok vládu Hongkongu, aby riešila obavy protestujúcich. Výzvu vyjadrila deň po tom, čo demonštranti vtrhli do budovy parlamentu.
"Obávam sa, že by mohlo dôjsť k horším potýčkam, ak požiadavky ľudí zostanú nevypočuté," uviedla prezidentka Cchaj Jing-wen, ktorú citovala štátna tlačová agentúra CNA a následne agentúra DPA.

Taiwanská prezidentka už začiatkom tohto roka odsúdila plán čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga uplatniť na Taiwane rovnakú zásadu "jedna krajina, dva systémy", ktorá platí aj v Hongkongu.
Tento plán je hrozbou pre "slobodný a demokratický spôsob života" samosprávneho ostrova s vlastnou vládou, povedala prezidentka v januári.
V pondelok večer taiwanský minister zahraničných vecí Joseph Wu uviedol, že v protestujúcich občanoch Hongkongu "kypel hnev a frustrácia". Práve na pondelok totiž pripadalo 22. výročie vrátenia Hongkongu - bývalej britskej kolónie - Číne, ku ktorému došlo 1. júla 1997.
Taiwanské médiá opísali pondelkové protesty v Hongkongu a vtrhnutie demonštrantov do budovy parlamentu ako "hongkonskú obdobu slnečnicového hnutia z roku 2014".
Slnečnicové hnutie alebo Hnutie 18. marca bola 24-dňová okupácia budovy taiwanského parlamentu v hlavnom meste Tchaj-pej. Išlo o najväčší protest vedený študentmi v dejinách tejto ostrovnej krajiny.