ŠTRASBURG, BRATISLAVA. Nových europoslancov čaká prvá plenárna schôdza v Štrasburgu. Začne sa v utorok, o svojom predsedovi budú hlasovať v stredu. Mandát predsedu Európskeho parlamentu je 2,5 roka.
Rokovanie ešte bude viesť doterajší predseda Antonio Tajani, ktorý by podľa webu EUobserver rád svoj mandát obhájil a pokračoval ako šéf europarlamentu ďalšieho 2,5 roka. Europoslanci budú voliť aj podpredsedov a kvestorov europarlamentu.
Novozvolený predseda
Na voľbu predsedu budú dozerať ôsmi overovatelia spomedzi poslancov, ktorých určí žreb. Kandidáti na post predsedu Európskeho parlamentu môžu byť podľa Rokovacieho poriadku EP navrhnutí poslaneckým klubom alebo aspoň jednou dvadsatinou všetkých poslancov, teda 38 zákonodarcami.
Summit o šéfoch inštitúcií po prerušení pokračuje, dohoda stále nie je Čítajte Nominácie by mali byť podané najneskôr v utorok do 19:00. Kandidáti by mali mať pred samotnou voľbou, ktorá bude tajná, priestor na krátke vyhlásenie v trvaní maximálne piatich minút.
Na zvolenie predsedu Európskeho parlamentu je potrebná absolútna väčšina platných odovzdaných hlasov, teda 50 percent plus jeden hlas. Do počtu odovzdaných hlasov sa nezapočítajú prázdne alebo chybne označené hlasovacie hárky.
V prípade, že žiaden z kandidátov nebude zvolený v prvom kole voľby, tí istí alebo iní kandidáti môžu byť za rovnakých podmienok nominovaní do druhého kola. V prípade potreby sa tento postup uplatní aj na tretie kolo hlasovania. Ak predseda EP nebude zvolený ani v treťom kole, dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov v tomto kole postúpia do kola štvrtého, v ktorom zvíťazí kandidát s väčším počtom hlasov.
Novozvolený predseda Európskeho parlamentu následne preberie predsedníctvo schôdze. Predtým, ako plénum pristúpi k voľbe podpredsedov a kvestorov, môže nový predseda predstúpiť pred snemovňu s prejavom.
Tajná voľba
Po zvolení nového predsedu by si plénum malo v stredu vybrať 14 podpredsedov a vo štvrtok aj piatich kvestorov, ktorí sa stanú súčasťou nového Predsedníctva EP.
Kandidátov na posty podpredsedov a kvestorov môže navrhnúť politická frakcia alebo 38 poslancov. Voľba je tajná, v prvom aj druhom kole musia kandidáti získať absolútnu väčšinu platných odovzdaných hlasov. V treťom kole o zvolení rozhodne najväčší počet odovzdaných hlasov.
V prvom kole voľby, keď je k dispozícii štrnásť miest podpredsedov, musia poslanci hlasovať minimálne za osem a maximálne za štrnásť kandidátov. V prípade napríklad deviatich voľných miest po prvom kole musia poslanci v druhom kole hlasovať minimálne za piatich a maximálne za deviatich kandidátov.
Voľba kvestorov ide podľa rovnakého postupu. Zvolení predseda, podpredsedovia a kvestori EP by mali odrážať rozdelenie poslancov do jednotlivých poslaneckých klubov, a teda celkové zloženie EP.
Podpredsedovia v prípade potreby zastupujú predsedu pri výkone jeho funkcie, vrátane predsedania plenárnym zasadnutiam. Podpredsedovia a kvestori sú tiež členmi Predsedníctva, teda orgánu zodpovedného za administratívne, personálne a organizačné záležitosti Parlamentu. Piati kvestori majú na starosti administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov.
V akých frakciách sú slovenskí europoslanci?
Slovensko má v tomto období (2019 - 2024) zatiaľ 13 poslancov EP. Po odchode Veľkej Británie ich počet stúpne na 14. Brexitový mandát získala podľa slovenského zákona Miriam Lexmann (KDH).
Z 13 slovenských poslancov budú štyria pôsobiť v Európskej ľudovej strane - Ivan Štefanec (KDH), Michal Wiezik a Vladimír Bilčík (koalícia PS/Spolu) a Peter Pollák (OĽaNO).
U Socialistov a demokratov budú poslanci za Smer-SD - Monika Beňová, Miroslav Číž a Robert Hajšel.
V skupine Obnovme Európu sú dvaja poslanci za víťaznú koalíciu PS/Spolu Michal Šimečka a Martin Hojsík.
Poslanci za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca budú pôsobiť medzi Európskymi konzervatívcami a reformistami.
Slovensko do europarlamentu poslalo aj poslancov za Ľudovú stranu Naše Slovensko - Milana Uhríka a Miroslava Radačovského.
