Rozprávku o tom, že všetci kradli len on nie, som Andrejovi Babišovi nikdy neuveril, hovorí v rozhovore pre SME ALEXANDR VONDRA. Ten bol v 80. rokoch signatárom Charty 77 a jej hovorcom, za čo sa ocitol aj vo väzení.
V roku 1989 organizoval protest na Letnej, kde sa v nedeľu stretlo na proteste proti Babišovi takmer 300-tisíc ľudí. V rozhovore porovnáva udalosti, ktoré od seba delí tridsať rokov, spomína na obavy pred komunistickou políciou a ponúka svoj pohľad na premiéra.
Boli ste v nedeľu na Letnej? Aký to bol pre vás pocit?
Bol som tam. Pred tridsiatimi rokmi som bol na Letnej na tribúne s Václavom Havlom a ďalšími kamarátmi, teraz som bol rád, že som dole medzi občanmi. Užíval som si, stretli sa tam samí krásni ľudia.
Podobá sa to na protesty z roku 1989?
Keď Babiš udával, on roznášal protirežimové letáky. Vondra sa vrátil Čítajte Možno sa to podobá určitou atmosférou, ale inak tam vidím viac rozdielov ako podobností. Základný rozdiel je v tom, že vtedy išli ľudia do rizika, tam išlo o veľa. Teraz to bola veľká skupina ľudí, ktorí sa rozhodli niečo jasne povedať politikom, ktorí nám vládnu. Vtedy išlo o zmenu systému z totality na demokraciu, teraz ľudia žiadajú, aby ostal demokratický systém zachovaný. Aby nebol zničený alebo zmonopolizovaný jedným človekom.
Je teraz ľahšie zorganizovať podobný protest?
Dnes je jednoduchšie demonštrovať, keď sa ľudia môžu dohadovať cez mobily a na sociálnych sieťach. My sme koncom 80. rokov verejnosť mobilizovali tak, že sme roznášali letáky. Zahraničné vysielače režim často rušil, takže hlavným nástrojom bolo tlačenie letákov v pivniciach a roznášanie po nociach s rizikom, že pre to skončíme vo väzení. Bolo to teda logisticky oveľa náročnejšie. Navyše, nám protesty zakazovali, kým teraz demonštrácie nikto nezakazuje. Našťastie.
Mnohí ľudia hovoria, že keď sa u nás v novembri 1989 rozbiehali protesty, bolo prakticky rozhodnuté. Michail Gorbačov uvoľňoval pomery v Sovietskom zväze, Nemecko sa zjednocovalo, v Poľsku fungovala Solidarita. Báli ste, že režim proti vám zasiahne silou?
Bolo evidentné, že komunizmus všade vrátane Československa kolabuje. Ukazovala sa zúfalá neefektivita systému, ktorý v súťaži so svetom zaostával po všetkých stránkach. Režim bol zrelý na totálny kolaps. Vtedy sme to však vnímali inak ako s odstupom dnes.
