Poradkyňa Riceová, v pozadí George Bush – kamaráti. FOTO – ČTK
Koluje historka, že ju v detstve vykázali z obchodu, lebo mala čiernu pokožku.
Vtedy jej mala matka povedať: „No, možno nemôžeš ísť na hamburger do bielej štvrti, ale myslím, že sa môžeš stať prezidentkou USA. Keď budeš chcieť a veľa pracovať.“
Odhliadnuc od toho, či je táto príhoda len vydareným dielkom amerických imidžmejkrov, je poradkyňa prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová stelesnením amerického sna.
Je hlavnou hrdinkou rozprávky, ktorá sa dostala z černošskej štvrti alabamského Birminghamu až do Bieleho domu – a do priazne samého prezidenta svetovej veľmoci.
Dokázala to bez oháňania sa nezmyselnými kvótami o zastúpení žien vo vrcholovej politike a za ignorácie diskusií o „tomto probléme“.
Prečo žena? Možno preto, že má zmysel pre humor
Do vysokej pozície v prevažne mužskej spoločnosti sa dostala Riceová „len“ preto, že je okrem absolútneho pracovného nasadenia diskrétna, lojálna a inteligentná.
A keďže je už dnes známa svojou nekompromisnosťou, ctižiadostiví a schopní muži sa musia mať pred ňou na pozore – trebárs aj preto, že má zmysel pre humor.
Inými slovami:
Riceová je hrdá na to, že všetko dosiahla len vďaka svojim schopnostiam a pracovitosti, a nie na základe pozitívnej diskriminácie, prihliadajúcej na pohlavie či farbu pleti.
Jej húževnatosť len podporuje skutočnosť, že má o tom dôkaz – ako mimoriadne nadané dieťa preskočila prvý ročník školy a neskôr siedmy.
Jej osudom bol český emigrant
Condoleezza – inak Condi – Riceová študovala anglickú literatúru a politickú vedu, kde sa začala podrobnejšie zaujímať o medzinárodné vzťahy a zvlášť problematiku Sovietskeho zväzu.
Na univerzite v Denveri spoznala českého emigranta, profesora politológie Josefa Korbela (otca Madeleine Albrightovej), ktorý jej určil tento smer – ako šéf tamojšej fakulty medzinárodných vzťahov.
Condi naňho spomína: „Zbožňovala som ho. Skutočne. A kvôli nemu som sa dala na medzinárodnú politiku. Milovala som jeho prednášky i jeho samého. On si ma tiež vybral, domnieval sa, že by som mohla tejto problematike rozumieť.“
Bola častým hosťom v Korbelovom dome, kde sa, samozrejme, stretávala aj s mladou Madeleine.
V roku 1986 vystúpila na konferencii o jadrových zbraniach a o dva roky dostala od Georgea Busha staršieho ponuku pracovať v Bielom dome.
Už o pol roka sprevádzala Busha na jeho ceste do Moskvy, kde ju mal vtedajší americký prezident údajne predstaviť Michailovi Gorbačovovi takto: „Všetko, čo viem o Sovietskom zväze, mi povedala ona.“
Ctižiadostivá, diskrétna – ale nekompromisná
Po Bushovom odchode z kresla prezidenta USA zostal s Riceovou v kontakte, predstavil ju svojmu synovi a títo sa okamžite spriatelili.
Aj Bush mladší si u svojej ženskej pracovnej partnerky cení okrem jej ctižiadostivosti brilantný úsudok, lojalitu a najmä diskrétnosť.
Poradkyňa pre národnú bezpečnosť je pri všetkých dôležitých schôdzkach a poradách, hoci na nich príliš nehovorí – keď však všetci opúšťajú oválnu pracovňu, je to ona, koho prezident požiada, aby ešte chvíľu zostal, aby sa jej spýtal na názor.
Bola to takisto ona, kto načrtol obrysy nového usporiadania sveta po konci amerických odvetných akcií voči Talibanu v Afganistane.
A hoci jej postačuje byť počúvaná najmä prezidentom, autoritu svojej osobnosti dokázala presadiť hneď na začiatku novej kariéry. V Oválnej pracovni verejne „usadila“ rešpektovaného a trochu aj obávaného exministra zahraničia Henryho Kissingera – keď presadzoval jeden zo svojich návrhov, ktorý predtým s nikým nekonzultoval, Riceová to tvrdo okomentovala: „Dobre. Ale všetko, čo sa týka zahraničnej politiky, pôjde nabudúce cezo mňa. A to platí pre všetkých!“
Kissinger sa vraj rozzúril do nepríčetnosti – rozhodnutie však rešpektuje doteraz.
Z pianistky veľký hráč
Condoleezza Riceová chcela byť pôvodne pianistkou, koncertujúcou na veľkých scénach.
Sen sa jej nesplnil. Namiesto toho sa stala hráčkou, ktorej scénou je celý svet. (dam)
Úspešné ženy pri slovenských politikoch na 19. strane
