VILNIUS, BRATISLAVA. Predtým, ako v apríli 1986 došlo k výbuchu na štvrtom bloku černobyľskej jadrovej elektrárne, žilo v Homeľskej oblasti na juhu Bieloruska asi 22-tisíc ľudí. Rádioaktivita však zasiahla najviac práve lesy a dediny v tejto oblasti.
Dnes je z 96 miestnych dedín len mŕtva zóna, ktorá sa zmenila na prírodnú radiačno-ekologickú rezerváciu.
Bielorusko sa aj preto roky jadrovej energie stránilo. Bieloruský diktátor Alexander Lukašenko však asi pred desiatimi rokmi názor zmenil a pri litovských hraniciach vyrástla nová jadrová elektráreň.
Séria prešľapov pri výstavbe aj zahmlievanie podobné sovietskym klamstvám pred jej spustením však Litovčanov znepokojujú.
Film aj skutočné riziko
Z úspechu seriálu Černobyľ sa snaží vyťažiť aj Litva. Práve tu sa totiž väčšina seriálu nakrúcala. Sovietsku atmosféru Pripiati našli filmári na sídlisku Fabioniškės na okraji Vilniusu, využili aj niekoľko ďalších obcí.
V Litve vznikli aj všetky zábery z elektrárne – nakrúcali ich v jadrovej elektrárni Ignalina vo východnom cípe krajiny.
Aj tu na výrobu elektrickej energie využívali dva reaktory typu RBMK, teda tie isté ako v černobyľskej elektrárni. Jadrové bloky v litovskej elektrárni však postupne v rokoch 2004 a 2009 odstavili a reaktory RBMK dnes využívajú už len Rusi.
