WASHINGTON, BRATISLAVA. Dňou i nocou prichádzali pracovníkom kresťanskej charity sms správy s dvomi údajmi – vek a pohlavie.
Viac o deťoch, ktoré úrady na mexicko-americkej hranici oddelili od rodičov nevedeli, no hľadali im dočasný domov, píše v reportáži denník New York Times.

Väčšinou išlo o deti, ktoré vedeli rozprávať. Keď zistili, že sa ocitli bez rodičov, rozplakali sa. Táto správa však bola iná, prekvapila aj ostrieľaných pracovníkov charity.
„Štyri mesiace. Chlapec,“ písalo sa v nej. Také malé deti k nim doteraz nechodili.
Väčšina utečencov, ktorí prechádzajú južnú americkú hranicu, prichádzajú zo stredoamerických krajín a utekajú pred miestnymi gangmi a chudobou. Rodičom, ktorí nelegálne prekročili hranice, ešte pred rokom odoberali deti, ktoré potom často skončili v klietke.
Rómovia nie sú výnimkou
Constantin Mutu do tohto pravidla nezapadol. Štvormesačný chlapec bol štvrtým dieťatom rumunských Rómov Vasileho a Florentiny. A spomedzi detí, ktoré rodičom na hranici odobrali, bol najmladší.
V náhradnej rodine strávil päť mesiacov. Keď sa už v Rumunsku vrátil po piatich mesiacoch do rúk rodičov, mal za sebou väčšinu života strávených u náhradných rodičov.
Z pomerne luxusného domu v americkom Michigane sa vtedy vrátil do rómskej osady v Rumunsku. Do rovnakej, z ktorej niekoľko mesiacov predtým rodina odchádzala, no do ešte horších podmienok. Následky na ňom vidno doteraz.