|
Snaha ľavice a konzervatívcov o obmedzenie pracovného času by skomplikovala napríklad zamestnávanie pracovníkov ropných plošín, ale aj lekárov či vodičov. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK |
ŠTRASBURG - Európsky parlament sa včera v prvom čítaní väčšinou hlasov postavil proti tomu, aby ľudia v Európskej únii pracovali dlhšie ako 48 hodín týždenne. Pre zrušenie doterajších individuálnych výnimiek z maximálnej dĺžky pracovného času sa vyslovilo 355 poslancov, proti bolo 272 a 31 poslancov sa zdržalo. Výsledok hlasovania parlamentu však ešte neznamená definitívnu bodku za sporom o pracovný čas. Návrh príslušnej smernice o pracovnom čase sa teraz vracia Európskej komisii a členským krajinám. Potom sa znova dostane na program parlamentu.
Snemovňa sa hlasmi socialistických, komunistických, zelených a aj časti konzervatívnych poslancov postavila proti Európskej komisii a proti väčšej časti členských krajín, usilujúcich sa o liberálnejšie a pružnejšie pracovné predpisy. Komisia navrhovala individuálne výnimky zachovať, aj keď za prísnejších podmienok.
V únii síce od roku 1993 platí 48-hodinový strop, ale Británia si vymohla, aby sa pracovník po dohode so zamestnávateľom mohol tohto práva zrieknuť. Táto možnosť, ktorá sa medzitým rozšírila aj z britských ostrovov, by podľa snemovne mala zaniknúť 36 mesiacov potom, čo príslušná smernica vstúpi do platnosti, teda asi v roku 2009 alebo 2010.
Europarlament sa vyslovil aj pre to, aby sa do pracovného času započítavala aj pracovná pohotovosť, teda čas, keď zamestnanec síce nepracuje, ale je k dispozícii zamestnávateľovi. Dohromady by sa mal spočítať aj čas strávený v rôznych zamestnaniach. V prípade smernice o pracovnom čase má parlament spolurozhodovaciu právomoc s členskými štátmi. Tie musia konečnú verziu smernice odobriť aj v Rade EÚ kvalifikovanou väčšinou.
Pri hlasovaní sa budú Briti spoliehať na to, že sa im podarí spolu s ďalšími štátmi vytvoriť blokačnú menšinu, aby sa výnimka z maximálneho pracovného týždňa zachovala. Predpokladá sa, že sa Londýn bude môcť oprieť o podporu Malty, Slovenska a ďalších nových členov z východnej Európy, ktoré sa chcú vyhnúť tomu, aby im prísne a nepružné pracovné právo spomalilo ekonomický rast.
V samotnej Veľkej Británii pritom proti sebe stoja dve silné skupiny. Kongres odborových zväzov tvrdí, že výnimku treba zrušiť, lebo viac ako 48 hodín do týždňa pracuje zhruba 3,75 milióna obyvateľov krajiny. Ide najmä o lekárov v juniorských pozíciách, vodičov kamiónov a pracovníkov na ropných plošinách v Severnom mori. Limit prekračujú aj mnohí Briti v manažérskych pozíciách.
Konfederácia britského priemyslu a iné zamestnávateľské združenia naopak návrhu oponujú. Zrušenie výnimky by podľa nich znamenalo ekonomickú katastrofu. (čtk, reuters, ij)
