BRUSEL. Európska únia zhromaždila dôkazy o "pokračujúcej a vytrvalej" ruskej dezinformačnej činnosti zameranej na obmedzenie účasti voličov a ovplyvňovanie ich preferencií v tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu (EP).
Uvádza sa to v piatok zverejnenej správe Európskej komisie (EK).
Falošné účty
Pod správu o pokroku dosiahnutom v boji proti dezinformáciám na internete a o kľúčových poznatkoch z eurovolieb, ktorá bude príspevkom do diskusie lídrov EÚ na júnovom summite EÚ, sa podpísali šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová.
Vzdalo sa Rusko svojich ambícií v Únii? Určite nie Čítajte Spolu s ňou tak urobil aj podpredseda EK pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip, komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Vera Jourová, komisár pre bezpečnostnú úniu Julian King a komisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marija Gabrielová.
"V období pred voľbami sme zaznamenali koordinované neautentické správanie, ktorého cieľom bolo šíriť kontroverzný materiál na online platformách, a to aj prostredníctvom internetových botov a falošných účtov," uvádza sa v ich spoločnom vyhlásení.
Sústavné dezinformácie z ruských zdrojov
Jourová a ďalší úradníci z exekutívy EÚ v období pred májovými eurovoľbami varovali pred možným vplyvom Ruska a Únia dopredu posilnila svoje kapacity na sledovanie falošných správ a zachytávanie dezinformácií.
To bolo možné aj vďaka aktívnej podpore a spolupráci zo sociálnymi sieťami Facebook, Google a Twitter, ktoré podpísali s EÚ Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií.
"Dôkazy zozbierané v posledných mesiacoch odhalili pokračujúcu a sústavnú dezinformačnú činnosť ruských zdrojov zameranú na potlačenie voličskej účasti a ovplyvnenie voličských preferencií," uvádza sa v správe, ktorú eurokomisia predložila médiám.
Podľa uvedeného dokumentu však dostupné dôkazy neumožnili identifikovať konkrétnu cezhraničnú dezinformačnú kampaň "z vonkajších zdrojov", ktorá by sa osobitne zameriavala na eurovoľby. Zachytené aktivity sa pohybovali od spochybnenia demokratickosti EÚ až po zneužívanie rozporuplných diskusií o citlivých otázkach ako je napríklad migrácia.
V dokumente sa ako príklad zámerného šírenia dezinformácií uvádza požiar v katedrále Notre Dame v Paríži, čo záškodnícki aktéri na internete využívali na ilustráciu úpadku západných a kresťanských hodnôt v EÚ.
"Hoci je na vyvodenie záverov o úrovni a vplyve dezinformácií vo voľbách do Európskeho parlamentu ešte priskoro, je zrejmé, že opatrenia, ktoré EÚ prijala v spolupráci s novinármi, overovateľmi faktov, platformami, vnútroštátnymi orgánmi, výskumníkmi a zástupcami občianskej spoločnosti pomohli zabrániť útokom a odhaliť pokusy o zasahovanie do našich demokratických procesov," uvádza sa vo zverejnenom dokumente.
