Liečil bezdomovca i prezidenta

"Bezdomovec alebo prezident - každý z nich má rovnaké právo na štandardný prístup." To sú slová Pavla Pafka, prednostu chirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.

Ide o profesora, ktorý operoval aj Václava Havla. Svoju zásluhu na úspechu zákroku u bývalého prezidenta Českej republiky však nepreceňuje. "Keby nedopadol úspešne, nik by sa ma nepýtal, či som spravil, alebo nespravil chybu. Skrátka bol by som vinný," hovorí.

Pafko sa narodil v Bratislave, ale časť detstva prežil pri Prešove: "Matka bola Češka, ale otec bol zo Solivaru. Môj dedo tam bol učiteľom a krátko aj riaditeľom obecnej školy v Bardejove."

Možno aj preto Pafko reformu slovenského ministra Rudolfa Zajaca podporuje. A vie, že je jeho snaha zložitá - a vie i prečo.

"Štyridsať rokov boli naše národy vychovávané v myšlienkach, že ľud má právo na zdravie a zdravotná starostlivosť je bezplatná. A dnes je ťažko povedať - budete platiť. Treba však pripraviť systém, ktorý rešpektuje ekonomickú diferenciáciu spoločnosti. Že máme všetci rovnaké žalúdky je komunistická, dnes neudržateľná teória."

Pre chirurgiu sa tento lekár rozhodol hneď na začiatku štúdia na vysokej škole. Hovorí o nej: "Je z gréckeho slova a znamená manuálnu prácu. Zjednodušene som v prvom rade manuálny pracovník. Nenosím modré montérky, ale biele."

Netradičné, a určite sympatické, sú i jeho názory na lekárov: "Nemám rád, keď niekto delí ľudí na lekárov a nelekárov. My medicínmani síce strávime v práci viac než osem hodín denne a pre väčšinu z nás to nie je zamestnanie, ale povolanie. Taktiež preto bývame často sami k sebe málo kritickí a voči okoliu málo pokorní. I ostatní si nás zvykli vnímať ako akúsi raritu. Som však zásadne proti takýmto elitárskym spôsobom."

Výraz medicínman je jeho obľúbeným. Tak sa volá aj jeho kniha: Medicínmani a tí druhí.

Nevyhýba sa v nej citlivým témam - zamýšľa sa nad životom a smrťou, nad interrupciami. Vyslovuje sa tiež k eutanázii a nemá obavy verejne hlásať, že ju akceptuje. Argumentuje: "Sloboda človeka je viac ako život sám, ale, samozrejme, vtedy, keď človek svojou slobodou nezasahuje do slobody druhého."

Profesor Pavol Pafko však takisto prízvukuje aj toto: "V našom systéme je človek slobodný, len keď je zdravý. Ak máte peniaze, tak si môžete kúpiť lietadlo alebo zaoceánsky parník, ale keď ochoriete, tak si nemôžete kúpiť to, čo potrebujete. Musíte vziať obálku a pod stolom ju niekomu strčiť. A keď zomriete a máte na to, tak si môžete predplatiť krematórium a dostať tam filharmóniu. V smrti ste opäť slobodný, ale v tom výseku života, keď sa stretávate s chorobou, slobodný nie ste."

Na klinike, kde tento svojský prednosta šéfuje, odoperujú ročne 160 pacientov s rakovinou pažeráka a robia i transplantácie pľúc. Dnes majú za sebou viac než 70 úspešných prípadov.