Budova bývalého slovenského veľvyslanectva v Spojených arabských emirátoch, v Abú Dhabí. Načo nám tam je? A vlastne - nie je takých našich budov s podobným servisom vo svete viac? FOTO - ARCHÍV
Odkedy žijem mimo Slovenska, zisťujem, že netuším, akú funkciu plnia veľvyslanectvá Slovenskej republiky. Vydávajú víza? Overujú podpisy a doklady? Zviditeľňujú Slovensko? Dohadujú obojstranne výhodné zmluvy? Uľahčujú život slovenských občanov žijúcich v tej ktorej krajine? Toto všetko dokopy, alebo ani jedno?
Neviem, či to zaujíma aj vás, ale mňa áno.
To naše veľvyslanectvo - v Spojených arabských emirátoch - bolo zrušené minulý rok v júni. Priznám sa, vôbec nás to nezarmútilo.
Je úplne jasné, že každý Európan, ktorý tu príde žiť, zažije kultúrny šok. Pracovné právo, zákony, zvyky, životný štýl - úplne všetko je tu iné ako doma. Vybavovanie úplných maličkostí ako založenie bankového účtu alebo zavedenie telefónnej linky je odrazu príšerne komplikovaná vec.
Tieto šoky sa inde riešia za podpory komunity krajanov, ktorá tu už dlhší čas žije a vyzná sa. Pre civilizované komunity "západniarov" je na to zriadená aj linka pomoci na veľvyslanectve.
V našom prípade nefungovalo ani jedno ani druhé. Keď sme sem pred piatimi rokmi ako skupina 50 Slovákov prišli, žiadna slovenská komunita tu neexistovala. A ambasáda na nás zvysoka kašľala.
Prišli sme na to hneď na začiatku. Obrátili sme sa na ambasádu nielen preto, aby sme sa od nich dozvedeli základné informácie pre život v novej krajine, ale aj pre prípad, že sa v našej komunite vynorí nejaký vážny problém. A v neposlednom rade aj preto, aby vedeli, že tam existujeme.
A oni? Povedali nám, že ich to nezaujíma a nepotrebujú o nás vedieť!
Keď sa kolegyňa vydávala a chcela od nich jednoduchú informáciu o tom, aké doklady je potrebné predložiť a kde sa tu vlastne uzatvárajú sobáše. Oznámili jej, že to nevedia a že si to má zistiť sama.
A to už nehovorím o tom, že oslavu vstupu Slovenska do Európskej únie zorganizovali Slováci, žijúci v Dubaji - v spolupráci s Čechmi a Maďarmi. Žiaden oficiálny zástupca veľvyslanectva sa na nej, samozrejme, nezúčastnil. Okrem našej sekretárky, ktorá tam však bola súkromne.
A tak mám niekedy pocit, že páni veľvyslanci chodia do niektorých krajín na dobre platené exkluzívne dovolenky. Viete, čo urobili za štyri roky v Spojených emirátoch? Dá sa to zhrnúť do jedného slova: Nič!
Za ten čas sa vymenili dvaja. Ten prvý bol síce milý, ale keďže tam bol iba dočasne a vedel to, tak sa ani o nič nesnažil. Ten druhý bol zase totálne namyslený, arogantný a povýšenecký - a neurobil tiež nič.
Teda, ak nerátam jednu výstavu slovenských grafikov, na ktorú nepozval žiadneho v emirátoch žijúceho Slováka. O tej výstave sme sa dozvedeli až z novín.
A organizácia týždňa slovenskej kultúry, slovenského filmu? Vydanie pár brožúrok o krajine v miestnom jazyku? Nič z toho sa nekonalo.
V Dubaji sa pred 2 rokmi Slovensko prezentovalo jediným úbohým stánkom, kde sa na jednom stolíku povaľovalo zopár informačných brožúr o našich kúpeľoch - zo socialistických čias!
A ako je to s tým dohadovaním kontraktov a obojstranne výhodných zmlúv? Pokiaľ viem, žiadne sa medzi týmito krajinami za posledné roky neuzatvorili. Aspoň som o tom nikde nečítala.
Kompetentní nie sú ochotní uzatvoriť ani takú elementárnu vec, akou je dohoda o uznaní vodičského preukazu. Preto sa všetci Slováci musia potupne učiť šoférovať a robiť vodičské skúšky, aj keď majú dvadsaťročnú prax. A vydanie vodičského tu trvá od jedného do desiatich rokov.
Tak čo tu tí kompetentní robili? Ešte raz - boli na exkluzívnej, veľmi dobre platenej dovolenke a popritom vydávali víza?
Ale na to stačí mať prenajatú kanceláriu s dvoma zamestnancami a jedným počítačom! Nemusí to byť dvojposchodová vila v centre mesta, veľvyslanec s rodinkou, ďalší dvaja zamestnanci s rodinami a domáci "staff". A to všetko za peniaze daňových poplatníkov.
sherif.blog.sme.sk
