SME
Streda, 21. august, 2019 | Meniny má Jana

Pokojné uličky aj vystrčené prostredníky. Ako sa žije v nemeckej Lampeduse

Cez Pasov prešla asi tretina utečencov.

Amdžád prišiel do Bavorska v roku 2015. (Zdroj: Karolína Klinková)

Stoly zo svetlého lakovaného dreva, bielo-modré kárované obrusy, na každom z nich krígeľ piva. V rohu miestnosti zavesený krucifix. Len pár metrov od neho sedí za stolom dvadsaťsedemročný Amdžád Abu Huvádží.

Keď mu čašníčka prináša bravčové koleno s kapustou a zemiakovou knedľou, netvári sa dvakrát nadšene. Nejde o žiadnu vec viery – hoci je moslim, na dodržiavanie tradičnej diéty si nepotrpí a okrem bravčového mäsa si objedná aj pollitrové pivo.

Je to proste o chutiach. Hoci v Bavorsku žije už viac ako tri roky, tamojšia kuchyňa ešte stále nie je niečo, čo by skutočne obľuboval.

Článok pokračuje pod video reklamou

„To, že z Damasku utečiem, som plánoval vyše roka,“ hovorí. „Kým som študoval vysokú školu, do armády som nemusel. Keď sa však blížil koniec môjho štúdia, každý deň som čakal predvolanie. Že za Asada zabíjať nepôjdem, som sa rozhodol dávno predtým, než nakoniec prišlo. Pochopil som, že nech sa akokoľvek snažíme, toto sa neskončí.“

V čase, keď do bavorského Pasova zo Sýrie putoval Amdžád, prichádzal do Nemecka ďalší milión ľudí. Cez mesto sa v roku 2015 do krajiny dostala asi tretina z nich. V priebehu niekoľkých mesiacov tak päťdesiatisícovým mestom prešlo asi štyristotisíc utečencov.

Prečítajte si tiež: Bývalý šéf tábora: Utečenci v Európe sú vyslancami sveta, ktorý nefunguje Čítajte 

Štyri roky po tom, čo si Pasov od médií vyslúžil nálepku nemecká Lampedusa, podľa talianskeho ostrova kúsok od severoafrických brehov, je drvivá väčšina utečencov preč. Nemecko ich prerozdelilo do iných miest či spolkových krajín.

Tí, čo zostali, navštevujú jazykové kurzy, pracujú v službách, študujú. Pasov sa stal opäť pokojným bavorským mestom. A to aj napriek tomu, že podpora krajnej pravice v Bavorsku narástla.

Tri rieky a hranice

Správny obvod – Dolné Bavorsko. Rozloha – sedemdesiat štvorcových kilometrov. Telefónna predvoľba – +49 0851.

Mesto bolo až do roku 2015 širšie známe vari len známym klišé o meste troch riek a peknými fotkami z vtáčej perspektívy. Na Dunaj, Inn a Ilz sa turisti chodievajú dívať aj dnes.

Ak je pekná viditeľnosť, v mieste sútoku Dunaja a Innu vidieť jasnú hranicu medzi riekami – kým Dunaj je akejsi kalnejšej, šedivejšej farby, Inn je jasnomodrý. A ak viditeľnosť až taká dobrá nie je, ešte stále sa dá prejsť po pasovskom starom meste a odplaviť sa z neho loďou.

Načítavám video...

Vlastne sa dá povedať, že je Pasov na migráciu vďaka svojej polohe už tak trochu zvyknutý. Je pohraničným mestom – hranica vedie najprv riekou Inn, potom Dunajom. Ďaleko nie je ani Česká republika, do Národného parku Šumava trvá cesta autom asi trištvrte hodiny.

Kedysi tak do Pasova utekali ľudia z východného Nemecka, v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch z Talianska či bývalej Juhoslávie, v deväťdesiatych rokoch zas z Ruska.

Je však pravda, že rozmery migrácie, ktorej mesto čelilo v roku 2015, boli pre Pasov celkom nové. V najvyhrotenejších časoch obdobia od septembra do decembra toho roku denne do mesta prišli tisícky ľudí – jedni vravia, že päť-, druhí sedem-, tretí desaťtisíc.

Riešiť, nie opisovať

Jürgen Dupper do prostredia starej mestskej radnice vyzdobenej freskami a obloženej tmavým drevom jednoducho patrí. Má okuliare, oblek a pod krkom červenú kravatu.

Vysoký päťdesiatnik pôsobí reprezentatívne – pri vstupe do miestnosti každému neznámemu podá ruku, potom nadviaže slušný smalltalk. Je proste politik.

„Na železničnej stanici som bol od úplne prvého dňa. To, čo som videl, boli chudobní ľudia, celý ich život bol v dvoch igelitkách,“ popisuje Dupper, starosta mesta za nemeckú Sociálnodemokratickú stranu. „Nebola to otázka regulácie či vítania. Bola to otázka humanitárnej pomoci.“

Na stanici vtedy pomáhali univerzitní študenti, charita, cirkev, ktokoľvek. Keď o pomoci Dupper rozpráva, znie to až nereálne, idylicky.

Hovorí o posilnení komunity, o prínose migrácie je mesto či jedinečnej vlastnosti Pasovčanov zvládať vyhrotené situácie. To naozaj neexistoval nikto, komu by tisícky utečencov prekážali? Kto by mal zo situácie strach?

„Samozrejme, že sme spravili chyby a niekedy tu bol chaos. To, že ľuďom poviete, aby sa nebáli, nevyrieši všetko. Zvolili ma však na to, aby som problémy riešil, nie ich opisoval,“ hovorí starosta.

Mnohí občania sa báli z racionálnych dôvodov – že príchod utečencov zasiahne do otázok bývania, vzdelávania či práce. Dupper tak počas najkritickejšieho obdobia organizoval každodenné stretnutia s občanmi.

A asi to fungovalo – hoci mesto zažilo niekoľko demonštrácií krajnej pravice, starostovi odporcovia nikdy nezorganizovali masové protesty a v uliciach nikdy nedošlo k násiliu.

„Nie všetci obyvatelia Pasova akceptujú migráciu, ale vysoké percento z nich áno,“ tvrdí Dupper.

Dnes je v meste podľa Duppera situácia pokojná. Pravidlá spolužitia sú jasné. Každý musí absolvovať jazykový kurz, aby sa raz mohol začleniť do pracovného procesu. Každý dodržiava ústavu – kto ju nerešpektuje, mal by si nájsť inú krajinu na život. A náboženstvo ostáva súkromnou záležitosťou.

Trochu šialené

Keď dnes návštevník Pasova vystúpi z vlaku, na tamojšej železničnej stanici nič nepripomína udalosti, ktorými sa mesto pred štyrmi rokmi zápasilo. Obchod s pečivom, kníhkupectvo, predajňa lístkov. V čakacej hale posedáva len niekoľko pasažierov.

Cesta zo stanice do centra mesta, po ktorej v roku 2015 kráčali tisícky utečencov denne, je dnes pomerne prázdna. Lemujú ju stánky s kebabmi, kvetinárstva, obchody s oblečením – dokonca aj jeden, ktorý predáva výsostne bavorské kroje. Kožené nohavice pre pánov, vyšívané vestičky pre dámy, ich miniatúrne verzie pre deti.

Akýmsi centrom migračného pohybu sa pred štyrmi rokmi stalo priestranstvo pred prevádzkou McDonalds' od stanice vzdialenej asi päťsto metrov. Práve tu na šedivom dnes ničím zaujímavom námestí migranti oddychovali po vyčerpávajúcej ceste, stretávali sa s dobrovoľníkmi, čakali čo ďalej.

Hneď vedľa reštaurácie bol vtedy obchod s telefónmi – majiteľ, sám zahraničného pôvodu, migrantom pomáhal pri kontaktovaní rodín. Dnes je obchod zatvorený a po majiteľovi ani stopy.

Na neďalekom priestranstve sa konajú tradičné trhy. Predavači do Pasova prichádzajú každý piatok – medzi nimi napríklad aj dvadsaťštyriročný Fabian a tridsaťdvaročný Ibrahim.

Pasovčan Fabian si prácou na trhu privyrába popri štúdiu technológií. V meste sa narodil aj vyrástol. Dobre si spomína aj na rok 2015.

„Bolo to trochu šialené, toľko ľudí, ale pre mňa osobne to problém nebol,“ hovorí. „Jediné, čo bolo naozaj zvláštne, bolo, že keď ste sa vtedy prešli po ulici, necítili ste sa ako v Nemecku. O rok to však bolo za nami.“

Do rozhovoru vstupuje Fabianov kolega Ibrahim. „Preňho to šok nebol, on je mladý! Ale pre starších, konzervatívnych ľudí, áno. Pasov je bohaté mesto, zvládli sme to. Ale konzervatívni ľudia boli takí istí ako na Slovensku alebo v Maďarsku. Mne je to tiež jedno, ale oni utečencov vidieť nechcú,“ hovorí.

Ibrahim je potomkom prisťahovalcov z Turecka, v Nemecku sa už narodil. Napriek tomu je voči súčasnej migrácii do Európy veľmi kritický – tvrdí, že migrácia do Francúzska či Británie v krajinách spôsobila chaos.

Hovorí tiež, že utečenci, ktorí kedysi prišli do Nemecka z Turecka, sa od tých súčasných v mnohom líšia.

„Sám som moslim, ale Turecko je iné než Afganistan. Turci sú otvorení, na pláži tam môžete nosiť bikiny. Teraz sem prichádzajú aj ľudia zo Somálska, z Eritrey, zo Sudánu. Tí sú z úplne inej planéty,“ hovorí. V čom konkrétne, nešpecifikuje.

Vystrčené prostredníky

To, že nie každý Pasovčan s postupom radnice súhlasí, cítia utečenci dodnes.

„Mal som suseda, ktorý na mňa každý týždeň volal políciu,“ hovorí Amdžád, mladík, ktorý zo Sýrie utekal pred predvolaním do armády. „Raz sa stalo, že som večer pozeral futbal, v byte sme boli dvaja. Potom prišli policajti, sused im povedal, že vraj robím párty.“

Podobnú skúsenosť má aj Amdžádov kamarát, dvadsaťritročný Sýrčan Izz Adín Ratla. Aj on do Pasova prišiel v zime roku 2015. S bratom v Sýrii zvykli organizovať protivládne protesty. „Stáva sa, že na vás niekto na ulici zakričí škaredé slovo. Videl som aj zopár vystrčených prostredníkov. Určite sa to však nestáva každý deň,“ hovorí Izz.

Obaja mladíci sú pritom príkladom disciplinovaného utečenca, ktorý dodržiava všetky stanovené pravidlá. Hovoria plynulou nemčinou, študujú, pracujú ako čašníci v reštauráciách. Obaja sú aj dobrovoľníkmi, utečencom pomáhajú osvojiť si pravidlá nového života.

Vystrčené prsty tak svedčia o podhubí, ktoré síce na prvý pohľad v Pasove nevidno, no napriek tomu existuje.

AfD, praclík a pivo

Posledné voľby, ktoré sa v meste konali, boli tie európske. S náskokom vyše štyridsať percent v nich vyhrala Kresťansko-sociálna únia Bavorska (CSU).

Na druhom mieste sa umiestnila nemecká krajná pravica – euroskeptická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá v posledných rokoch rastie aj na národnej úrovni. V posledných celoštátnych voľbách v roku 2017 ju volilo vyše šesť miliónov ľudí.

Prečítajte si tiež: Rozkladá islamizácia Nemecko? Čísla ukazujú opak Čítajte 

Alternatíve pre Nemecko sa darí aj v Bavorsku. V tamojšom spolkovom parlamente lokálnu odnož strany od vlaňajších volieb zastupuje dvadsaťdva poslancov (10,2 percenta).

Jedným z nich je Ralf Stadler – kedysi podnikateľ, dnes líder AfD v pasovskom okrese. Päťdesiatnik, o ktorom nemecké noviny Suddeutsche Zeitung píšu ako o človeku s „hraničným slovníkom“ a Spiegel zas ako o politikovi s očividnými napojeniami na „centrálnu postavu bavorskej islamofóbnej scény, o ktorú sa zaujíma aj tajná služba“, z regiónu pochádza.

Vyrástol v Tittlingu, štvortisícovej obci asi dvadsať kilometrov od Pasova.

Hoci prítomnosť podporovateľov AfD v uliciach mesta nevidno, ich prítomnosť cítiť v internetovom priestore. Pasovská AfD má na facebooku vyše sedemtisíc sledovateľov, príspevky stránka zverejňuje takmer každý deň.

Články, karikatúry, videá – v tých často vystupuje aj sám Stadler. Nemeňte svoje názory, zmeňte politiku, píše sa na plagáte za jeho chrbtom.

Okrem lokálnych tém je celkom zjavná aj protiislamská rétorika. „Islam do Nemecka nepatrí,“ píše sa na jednom z obrázkov. „Zelení chcú zaviesť islam v našich školách,“ píše sa zas pri druhom.

Apely na zachovanie tradícií sú jasné. Fotografia ženského hrudníka v bavorskom kroji. V jednej ruke praclík, v druhej pivo. A k tomu text v bavorskom dialekte – za Bavorsko s tradíciami a kresťanskými hodnotami.

Podeľme sa

Politologička Christine Eggerová nepovažuje rastúcu podporu Alternatívy pre Nemecko za nič nevídané. Akademička z Pasovskej univerzity sa do mesta prisťahovala na jeseň roku 2014 – len pár mesiacov predtým, ako doňho začali prichádzať migranti. O pasovskej migrácii tak spravila výskum.

„Zobrali malé ľudské strachy a zväčšili ich. To je dôvod, prečo podpora pre krajne pravicové strany stúpla,“ hovorí Eggerová. „Najnáchylnejšia je stredná trieda, tá sa najviac bojí, že stratí to, čo má. Najväčšie obavy majú tí, ktorí toho majú pomerne veľa.“

Podľa Eggerovej výskumu má Pasov hneď niekoľko špecifík, vďaka ktorým sa mu podarilo situáciu zvládnuť – súvisia s históriou mesta aj so skúsenosťami s migráciou. Jedným z najvýznamnejších faktorov je však jeho veľkosť – Pasov chránilo to, že je jednoducho malomestom.

Každý cítil pocit spolupatričnosti, každý chcel byť súčasťou verejného diania, nikto nechcel byť z kola von. A tak ľudia pomáhali.

Dnes je však podľa Eggerovej atmosféra v meste iná. Pocit spolupatričnosti, ktorý predtým mesto chránil, vyšumel. „Spoločenská klíma sa zmenila, kultúra vítania sa pomaly vytratila. Keď dnes pomáhate utečencom, pretože vás motivuje kresťanská ľudskosť, musíte sa niekedy pred ostatnými obhajovať,“ vysvetľuje.

Dnes podľa Eggerovej utečenci musia čeliť rastúcemu strachu a rasizmu. Očakávaní, ktoré od nich konzervatívnejšia časť spoločnosti má, je množstvo – nauč sa jazyk, neseď vonku na lavičke, buď slušný, neobhajuj príliš svoj názor. A ideálne si nájdi nemeckého partnera či partnerku.

„Ak ste na svoje mesto pyšní, nemali by ste mať strach. Mali by ste ľudí do svojho života pozvať, aby aj oni mali dobrý život,“ hovorí Eggerová. „Myslím si, že tu máme dostatočne veľa miesta, o ktoré sa môžeme podeliť – najmä, keď nám chcú pomôcť s tým, čo sami nechceme robiť.“

Spoločná budúcnosť

Huvádží a Ratla sú so svojím novým životom napriek niekoľkým nepríjemným skúsenostiam s Pasovčanmi spokojní. Obaja by sa radi vrátili domov a pomohli Sýrii spamätať sa z vojny, no podľa toho, aké správy dostávajú od príbuzných a čo vidia v novinách, to tak skoro možné nebude.

Zatiaľ preto zostávajú v Pasove – chodievajú do posilňovne, randia s dievčatami, snívajú. Amdžád by sa rád zašiel pozrieť do Beverly Hills, Izz zas do Austrálie. Normálny život.

Svet sa upokojil aj pre pasovského starostu Duppera. Na rok 2015 síce spomína ako na náročný, najťažším obdobím v živote však preňho naďalej zostávajú roky, keď vychovával svoje deti, vtipkuje.

Dupper si postoj, ktorý počas vypätej situácie radnica zaujala, nevyčíta. Či to občania vnímajú rovnako, uvidí budúci rok pri komunálnych voľbách.

„A najdôležitejšia lekcia, ktorú som sa naučil?“ zamyslí sa starosta. „V našom globalizovanom svete neexistuje lokálny problém. Z niečoho, čo sa deje v Sýrii alebo Líbyi, vidíte dôsledky v Pasove. Sú len problémy, ktoré sú celosvetové. Odpoveď na to je preto len jedna: naša budúcnosť môže byť len európska.“

Cestu reportérky financovala nezisková organizácia Človek v ohrození.

Téma: Utečenecká kríza vo svete


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nemecko

Hlavné správy zo Sme.sk

Gašparov profil má znaky profesionálnej kampane, pripomína Blahu a Smer

Bývalý policajný šéf porušil pravidlá facebooku o reklame.

Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar popiera, žeby v roku 2013 vedel o Vadalom založenej bunke ´Ndranghety na Slovensku.
Dobré ráno

Dobré ráno: Smer sabotuje reformu nemocníc, ktorú sám sľúbil

Ide o najväčšiu reformu ostatných rokov.

Podcast Dobré Ráno
OKUPÁCIA 1968

August 1968: Neriadený tank zničil dom a zabil človeka. Prípad utajili

Kde sú dôkazy o útokoch na vojakov?

Na schodoch pred budovou univerzity na Šafárikovom námestí v Bratislave zabila odrazená guľka 15-ročnú Danku Košanovú.
Komentár Petra Schutza

Nositelia normalizačného víru sú tu stále

Trebárs Fico musel podpisom potvrdiť súhlas s odpudivosťou celej tejto éry.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Rada Európy kritizovala odvolanie starostov v Turecku

Situácia vážne narúša riadne fungovanie miestnej demokracie.

Kritiku vyjadril aj Sezai Temelli, podpredseda DEmokratickej strany Kurdov.

Krajiny zo severu Európy podniknú kroky proti zmene klímy

Lídri severských krajín a Nemecka hovorili na Islande o klimatickej zmene.

Zľava fínsky premiér Antti Rinne, nemecká kancelárka Angela Merkelová, švédsky premiér Stefan Löfven, islandská premiérka Katrín Jakobsdóttirová, nórska premiérka Erna Solbergová a dánska premiérkaa Mette Frederiksenová.

Austrálsky kardinál Pell neuspel s odvolaním v kauze pohlavného zneužitia

Pellovi bude odobrané štátne vyznamenanie Rad Austrálie.

Kardinál George Pell.

Trump zrušil návštevu Dánska za kritiku odkúpenia Grónska

Dánska premiérka označila rokovanie o predaji ostrova za absurdné.

Americký prezident Donald Trump sa nachádza v Osake na samite G-20.