PEKING. Komunikačná aplikácia Telegram sa v stredu počas masívneho protestu v Hongkongu stala terčom kybernetického útoku z Číny. Útok spomalil pripojenie, používateľské dáta ale neskompromitoval.
Výkonný riaditeľ Telegramu Pavel Durov na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter informoval, že väčšina útočníkov mala IP adresy z Číny.
"Historicky, všetky útoky štátnych aktérov, ktoré sme zažili, sa stali v rovnakom čase ako protesty v Hongkongu. Tento prípad nie je výnimkou," povedal Durov.
Kyberútok z Číny
Útok podľa Telegramu spôsobil odmietnutie služieb, keď servery dostali mnoho zbytočných žiadostí, ktoré ich blokovali od spracovania tých legitímnych.
Hongkong znovu povstal proti mocnej Číne. Teraz to bude iné, veria Čítajte
Telegram umožňuje šifrované vymieňanie správ. Aktivisti v Hongkongu aj v pevninskej Číne ho často používajú na organizovanie protestov v nádeji, že im šifrovanie umožní uniknúť vládnemu dohľadu nad aplikáciami čínskych sociálnych sietí, ako je napríklad WeChat.
Používatelia WeChatu napríklad tento týždeň hlásili, že sa im nezobrazovali fotografie z protestov.
Telegram, ktorý poskytuje viac súkromia a nezávislosti, je v pevninskej Číne zakázaný, ale používatelia sa k nemu môžu dostať pomocou softvéru, ktorý obchádza firewal.
Ten okrem iného blokuje napríklad Facebook či webstránku denníka The New York Times.
Demonštrácie v Hongkongu ochromili parlament
Hongkonský parlament zostal vo štvrtok zatvorený po tom, čo o ďalší deň odložili hlasovanie o kontroverznom zákone o extradícii, ktorý by povolil vydávanie osôb podozrivých zo spáchania trestného činu do krajín, s ktorými Hongkong nemá uzavretú dohodu, vrátane Číny. Informovala o tom agentúra DPA.
Návrh zákona vyvolal v Hongkongu odpor širokého spektra skupín i následné masové protesty, ktoré v stredu prerástli do násilností.
Tisíce ľudí sa zhromaždili pred parlamentom a snažili sa zabrániť jeho zasadnutiu, na ktorom sa malo rozhodovať o predmetnom zákone.
Protestujúci hádzali do príslušníkov poriadkovej polície rôzne predmety ako napríklad fľaše či tehly.
Polícia odpovedala použitím slzotvorného plynu a obuškov. Podľa informácií záchranárov sa v zrážkach medzi políciou a demonštrantmi zranilo 79 ľudí.
Prodemokratická organizácia Občiansky front pre ľudské práva (CHRF) - neoficiálny organizátor protestov - v stredu večer oznámila, že protesty budú trvať, až kým vláda sporný zákon nestiahne.
Na nedeľu avizovali ďalšiu demonštráciu a na pondelok zase štrajk, čím chcú zatlačiť na vládu.
Čína protesty kritizuje
Európska únia vo štvrtok zverejnila stanovisko, v ktorom vyzýva Hongkong, aby rešpektoval práva protestujúcich. EÚ takisto vyhlásila, že zdieľa obavy občanov Hongkongu v súvislosti s navrhovaným zákonom o extradícii a s tým, čo by jeho prijatie pre budúcnosť vlády mesta znamenalo.
Peking, naopak, označil masové protesty v Hongkongu za "výtržnosti" a dodal, že podporuje postoj tamojšej vlády, ktorá sa s touto situáciou vyrovnáva v súlade so zákonmi.
"To, čo sa udialo vo štvrti Admiralty (nachádzajúcej sa v blízkosti vládnych budov), nebolo umierneným zhromaždením, ale išlo o nepokoje," uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang.
Návrh kontroverzného zákona podľa kritikov narúša občianske slobody na autonómnom území Hongkongu.
