Už teraz zažívame, že štáty na seba útočia v kyberpriestore, ale zatiaľ sa to nepovažuje za dôvod na vojenskú odvetu. Kedy sa to zmení? Aj na túto otázku odpovedá v rozhovore NEIL WALSH, ktorý v organizácii OSN na boj proti drogám a kriminalite vedie odbor kyberbezpečnosti.
V rozhovore tiež dáva rady, ako sa vyhnúť útokom a opisuje, ako sme sa poučili z dvoch globálnych hackerských útokov v roku 2017. Walsh prišiel do Bratislavy na konferenciu Globsec.
Pred dvomi rokmi sme videli dva globálne útoky WannaCry a NotPetya, ktoré spôsobil škody za viac ako desať miliárd dolárov. Môžeme očakávať, že sa zopakujú, alebo sa už vieme brániť lepšie?
Ukázalo sa, že základom útoku bol uniknutý softvér, ktorý vytvorila spravodajská služba jednej krajiny.
To využili zrejme kriminálnici, aby sa dostali do serverov a počítačov po celom svete. Odvtedy vidíme, že lídri po celom svete hovoria o kyberbezpečnosti. Napriek tomu sa podobný útok môže zopakovať.
Poučili sme sa z toho útoku?

Viac sa o tom hovorí. Ešte pred desaťročím sme si útok jedného štátu na druhý predstavovali ako vystrelenie rakiet alebo niečo podobné.
Vedeli sme, odkiaľ to prichádza, čo je cieľom a čo to spôsobilo.
Pri kyberútokoch sa však nedá odhadnúť dosah, keďže sa za niekoľko minút môže dostať do celého sveta. Často nevieme ani to, odkiaľ prišiel. Nájsť páchateľa je preto veľmi ťažké. Našou úlohou v OSN je znížiť toto riziko. Niekto môže povedať, že krajina A takto zaútočila na krajinu B, ale my nechceme, aby to prerástlo do vojenského útoku.
Pri NotPetya nešlo útočníkom o peniaze, ale o zablokovanie počítačových systémov a spôsobenie škody. Preto sa o ňom hovorí ako o útoku štátu na štát, Ruska na Ukrajinu. V OSN je aj Rusko, spolupracujete teda priamo s páchateľmi?
Našou úlohou nie je ukazovať na páchateľa. Môžeme však pomôcť krajinám pri hľadaní spôsobov, ako vedia odhaliť zdroj útokov. Ak vidíme, odkiaľ prichádza útok, môžeme pomôcť zasiahnutým krajinám útok odvrátiť. Ide o prevenciu, ale aj o to, čo sa dá urobiť počas útoku.
Uspela NotPetya preto, že Ukrajina nemá takú prepracovanú infraštruktúru, alebo sa to môže stať akémukoľvek štátu?