PETROHRAD. Ruský prezident Vladimir Putin a predseda vlády SR Peter Pellegrini sa vo štvrtok stretli v Konstantinovskom paláci v Petrohrade.
Oficiálna návšteva Ruskej federácie sa uskutočňuje na pozvanie ruského premiéra Dmitrija Medvedeva mesiac po tom, ako americký prezident Donald Trump prijal premiéra Pellegriniho a slovenskú delegáciu v Bielom dome.
Diplomatické vzťahy nadviazali obidve krajiny 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V auguste toho istého roku (26. augusta 1993) podpísal slovenský prezident Michal Kováč so svojím ruským partnerom Borisom Jeľcinom počas jeho návštevy Bratislavy Dohodu o priateľských vzťahoch a spolupráci.
Po vstupe Slovenska do EÚ 1. mája 2004 bolo nutné upraviť bilaterálne hospodárske vzťahy, a preto vlády SR a RF podpísali 25. februára 2005 v Bratislave novú dohodu o hospodárskej a vedecko-technickej spolupráci.
Počas štvrťstoročia sa vytvorila medzi oboma krajinami bohatá zmluvno-právna základňa, na ktorej sa budujú slovensko-ruské vzťahy.
Tvorí ju približne 100 dokumentov medzištátneho a medzivládneho formátu, aj na medziregionálnej úrovni. Doteraz bolo podpísaných okolo 50 dohôd, uzavretých medzi subjektmi Ruskej federácie a miestnymi orgánmi na Slovensku.
Na území RF pôsobí okrem Veľvyslanectva SR v Moskve a Generálneho konzulátu v Petrohrade sedem honorárnych konzulátov SR - v Perme, Jekaterinburgu, Astracháne, Omsku, Krasnojarsku, vo Vladivostoku a v Chanty-Mansijsku.
Európska únia zaviedla v roku 2014 po pripojení Krymu k RF a vzhľadom na ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny sankcie proti Rusku. Slovensko zastáva k týmto sankciám mäkký postoj.
"Hoci máme svoj rezervovaný postoj k účinnosti a účinku sankcií, ktoré, zdá sa, neprinášajú vôbec želateľný efekt, Slovensko nevybočí z jednotnej línie a bude súčasťou rozhodnutia celej EÚ," vyhlásil vlani v decembri premiér Peter Pellegrini.
Dosah sankcií na slovenskú ekonomiku skúmala Michaela Novotná z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Formou dotazníka oslovila 115 slovenských podnikov, exportujúcich v rokoch 2012-2016 na ruský trh. Z oslovených firiem odpovedalo na dotazník 50 podnikov.
Na otázku, či sa podnikov dotkli sankcie uvalené EÚ proti RF, odpovedalo kladne 66 percent podnikov. Podľa veľkosti podniku sa sankcie najviac dotkli najmä veľkých podnikov nad 250 zamestnancov a malých podnikov do deväť zamestnancov.
V rokoch 2013-2016 sa vzájomný obchod medzi oboma krajinami prepadol o viac ako 50 percent.
V roku 2017 však objem zahraničného obchodu s Ruskou federáciou (teda dovoz aj vývoz) dosiahol 4,8 miliardy eur, čo predstavovalo v porovnaní s rokom 2016 nárast o takmer 19 percent.
V roku 2018 obchodná výmena medzi obidvoma krajinami narástla na 5,5 miliardy eur. Z toho dovoz z Ruska na Slovensko dosiahol objem štyri miliardy eur, čo predstavovalo 5,3 percenta z celkového dovozu. Vývoz zo Slovenska do Ruska tvoril 1,5 miliardy eur, čo je 1,9 percenta slovenského exportu. Saldo v obchodnej výmene z pohľadu Slovenska predstavuje 2,5 miliardy eur.
Pellegrini sa v Petrohrade stretol s Putinom Čítajte Po Európskej únii, do ktorej v roku 2018 smerovalo 85,2 percenta vývozu zo SR, a Spojených štátoch (3,3 percenta) bola RF s 1,9 percentami tretím najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska. Najväčšiu položku slovenského vývozu do RF tvoria autá.
RF na Slovensko vyváža najmä ropu, zemný plyn, jadrové palivo a železnú rudu.
Praktické otázky dvojstranných vzťahov a presadzovania spoločných projektov rieši Medzivládna komisia pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. Zatiaľ jej posledné, v poradí 19. zasadanie sa konalo vlani v októbri v Tatranskej Lomnici.
Po predsedovi vlády SR by mala koncom júna zavítať do Ruska aj misia približne desiatky slovenských podnikateľov.
