Článok pokračuje pod video reklamou
Čína by dnes nebola demokratickejšia, ak by pred tridsiatimi rokmi nedošlo ku krvavému potlačeniu protestov na Námestí nebeského pokoja v Pekingu. Režim by si našiel iný dôvod a príležitosť, hovorí analytik a výkonný riaditeľ Inštitútu ázijských štúdií Matej Šimalčík.
Čo vie dnes bežný Číňan o 4. júni 1989 a potlačení protestov? Je tá téma úplne tabu?
Väčšina Číňanov o tom, čo sa stalo na námestí Tchien-an-men, veľa nevie. Je to informácia, ktorú čínske autority vnímajú veľmi citlivo, akékoľvek zmienky o tejto udalosti sú na čínskom internete prísne cenzurované.
Najmä mladí ľudia, ktorí v tej dobe nežili, o tom nevedia vôbec nič, pretože v školách sa o tom na hodinách dejepisu nehovorí. Cenzúra si dáva veľký pozor, aby sa o potlačení protestov nediskutovalo.
Čo by hrozilo niekomu, kto by o tejto téme verejne diskutoval?
Všetky príspevky, ktoré by sa objavili na čínskych sociálnych sieťach, by boli zmazané. Aj v rámci systému sociálneho kreditu, ktorý Čína postupne zavádza, môžu ľuďom hroziť rôzne postihy, ktoré by ovplyvnili ich každodenný život. Nie je vylúčené ani to, že by podobne ako iní kritici režimu len tak zmizli.
Verili študenti a bežní ľudia v roku 1989, že režim sa môže demokratizovať? Bola vtedy priaznivá klíma na reformu?
