Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je poľský politický analytik a riaditeľ GLOBSEC Policy Inštitútu.
S blížiacimi sa voľbami do Európskej únie sa veľa hovorilo o budúcom zložení Európskeho parlamentu. Vznikali obavy, že poslanci antisystémových hnutí môžu narúšať alebo spomaľovať európsky legislatívny proces.
Veľké tradičné strany si nakoniec svoju dominantnú pozíciu udržali, no skutočná hrozba pre európsky projekt sa skrýva úplne inde – v hlavných mestách.
Vzostup euroskeptického Talianska sa stal vzorom pre celý kontinent. Vo Francúzsku, sa Marine Le Penová snaží profitovať z vlny nespokojnosti, ktorá sa začala nespokojnosťou žltých viest.
Prečítajte si tiež: Rusko a európske voľby: Od informačnej vojny k vojne naratívov Čítajte V Rakúsku Slobodní Heinza-Christiana Stracheho využívajú frustráciu modrých golierov zo sociálnych príspevkov, ktoré údajne zneužívajú cudzinci v krajine.
Ďalším viditeľným problémom je aj rozdiel medzi severom a juhom Európy. Mnohí južní Európania sa cítia rozčarovaní z Únie, ktorú považujú za nemecký či severný projekt.
Inštinktívne sa vracajú k národnému štátu, ktorý dáva cynickým domácim lídrom príležitosť prezentovať sa ako záchranná sieť pred panovačným Bruselom.
Len si predstavte chudobných gréckych dôchodcov, ktorým namiesto príbehu o elitách, ktoré zle vládli krajine, prinášajú príbeh o zlej trojke prinášajúcej trápenie.
