Počúvať pieseň Wind of Change nemeckej kapely Scorpions v júni 2019 je zvláštnym zážitkom. Kultový song bol v roku 1990 reflexiou na to, čo v danom období pociťovali milióny ľudí naprieč Sovietskym zväzom, Európou a Spojenými štátmi.
Je idealistickou oslavou Gorbačovovej glasnosti a opätovného zbližovania sveta, ktorý bol desaťročia rozdelený na dve znepriatelené sféry vplyvu. Koniec studenej vojny mal znamenať aj koniec histórie, ako naznačil Francis Fukuyama vo svojej slávnej eseji z roku 1989.
Budúcnosť mala patriť všetkým, ale najmä nám, generácii detí narodených do slobodného sveta a novovzniknutých demokracií.
Ideál sa zdal na dosah – veď po páde ideológie komunizmu a perspektívnom začlenení krajín bývalého Sovietskeho bloku do euroatlantických štruktúr predsa nemohol existovať dôvod na ďalšie konflikty, preteky v zbrojení či potláčanie ľudských práv.
Jediný logický vývoj sa javil smerom vpred - k väčšej tolerancii, slobodám a rastúcemu blahobytu.
Namiesto jednoty fragmentácia a neistota?
Po troch dekádach od tohto jedinečného momentu však môžeme potvrdiť len to, že takáto interpretácia bola príkladom dnes už nepredstaviteľnej, aj keď pochopiteľnej naivity.
