Autor je vedúcim programu strategickej komunikácie GLOBSEC.
Zasiahlo Rusko do priebehu volieb do Európskeho parlamentu? Tí, čo očakávali opakovanie scenára z amerických či francúzskych prezidentských volieb, ktoré boli charakteristické kombináciou kybernetických útokov, ukradnutím citlivých dokumentov z kampane a ich následným zverejnením a šírením na sociálnych sieťach, museli byť sklamaní.
Nič také sme v eurovoľbách nevideli.
Znamená to, že teda Rusko sa vzdalo svojich ambícií ovplyvňovať vnútropolitické dianie v krajinách Európskej únie? Určite nie, len zmenilo taktiku v reakcii na zmenu situácie a opatrenia prijaté aj na pôde Únie.
Zásadná zmena, ktorá nastala, bol ústup od otvorenej informačnej vojny s jasne identifikovateľnými aktérmi k vojne príbehov a posolstiev.
Pár dní pred európskymi voľbami zarezonovali aj slovenskou verejnosťou dva prípady týkajúce sa vzťahov Ruska a krajne pravicových strán.
Prvým z nich bola správa ruského ministerstva zahraničných vecí o šírení nacizmu a rasizmu, ktorá označila stanu ĽSNS za extrémistickú stranu s rasistickými názormi.
Bolo to pomerne prekvapujúce, lebo ĽSNS dlhodobo vystupuje v súlade s postojmi a názormi oficiálnych predstaviteľov Ruskej federácie na situáciu v Ukrajine, v Sýrii alebo na pôsobenie NATO či úlohu Spojených štátov vo svete.
Pamätný je napríklad list Mariana Kotlebu Viktorovi Janukovyčovi, vtedajšiemu prezidentovi Ukrajiny, z februára 2014, v ktorom ho varuje pred vstupom do Únie a NATO.
