BRUSEL, BRATISLAVA. Keď sa lídri členských štátov chystali v utorok na spoločnú večeru v Bruseli, spravili všetko pre to, aby sa ich prípadné spory nedostali na verejnosť.
Stretli sa totiž preto, aby prvýkrát vážnejšie hovorili o tom, kto bude novým predsedom Európskej komisie. Od začiatku je pritom jasné, že rozhodovanie, ktoré by sa malo zavŕšiť na summite o mesiac, nebude jednoduché.
Premiér Peter Pellegrini napríklad po návrate na Slovensko priznal, že celý večer nemal informácie o hroziacom rozkole v Smere, lebo na večeri nemali lídri mobilný signál. Na stretnutiach neboli ani poradcovia, aby informácie z nich nemohol nikto vyniesť.
Merkelová verzus Macron
Do sporu pri hľadaní nového šéfa Komisie sa dostávajú najvýznamnejší európski hráči, ktorí si doteraz v otázkach európskej budúcnosti väčšinou rozumeli.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová podporuje Manfreda Webera, kandidáta frakcie ľudovcov, ktorí napriek oslabeniu zostali aj po víkendových voľbách najsilnejšou frakciou v europarlamente.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zas ponúkol hneď tri mená možných predsedov, žiadne z nich sa však nezačínalo na W.
Pôvodne sa pritom na summite o menách vôbec nemalo hovoriť, lídri sa mali len dohodnúť na tom, ako budúceho šéfa Komisie vyberú.
„Potrebujeme silných lídrov so skúsenosťami a s jednoznačnou legitimitou,“ povedal po večeri novinárom Macron. „Hovoríme o Európskej komisii, najvyššom exekutívnom úrade v Európe. Jej líder musí mať skúsenosti s výkonnou mocou.“
Práve táto veta sa považuje za najjasnejší náznak, že pre Macrona je Weber neprijateľný. Nemecký europoslanec sa totiž posledných pätnásť rokov pohybuje v Európskom parlamente a nikdy nebol členom vlády.
Aj parlament sú skúsenosti
Macron sa v Európskom parlamente spája s liberálmi, ktorí sú po víkendových voľbách treťou najsilnejšou frakciou. To, ku komu sa liberáli pridajú, môže napokon rozhodnúť o budúcom šéfovi Komisie.
Ani spojenie ľudovcov a socialistov totiž po novom na väčšinu v europarlamente nestačí. Navyše, Webera odmietajú aj socialisti.
Merkelová partnerom pripomenula, že pred štrnástimi rokmi, keď nastupovala na čelo nemeckej vlády, vyčítali kritici neskúsenosť aj jej.