LONDÝN, BRATISLAVA. Nikdy nemal ucelený program pre Veľkú Britániu, ktorý by obsahoval viac ako odchod z Európskej únie. Sedemkrát sa pokúšal dostať do britského parlamentu, nikdy sa mu to nepodarilo.
Pritom strávil dvadsať rokov v Bruseli, kde sa ako poslanec Európskeho parlamentu zasadzoval za brexit.
Nigel Farage si napriek tomu tretíkrát užíva veľkú víťaznú chvíľu. Po víťazstve v eurovoľbách pred piatimi rokmi a po referende, v ktorom Briti pred tromi rokmi odhlasovali odchod z Únie, zvíťazil s novou stranou Brexit aj v britských voľbách do europarlamentu.
Tri zistenia, ktoré voľby ukázali o Európe Čítajte „Je jasné, že by sme mali byť súčasťou tímu,“ povedal po ohlásení výsledkov v Southamptone, čím dal najavo, že chce byť pri ďalších rokovaniach o britskom odchode.
Podmienku má jasnú – Británia musí Úniu opustiť do 31. októbra, čo je nateraz najneskorší termín odchodu. „Ak v tento deň neodídeme, môžete očakávať, že strana Brexit zopakuje takéto prekvapenie aj v parlamentných voľbách,“cituje ho agentúra Reuters.
Brexit voľby nevyhral
Farage v kampani označoval voľby do Európskeho parlamentu za príležitosť, aby voliči ukázali, že sa im nepáči naťahovanie britského odchodu, takisto ako fakt, že aj tri roky po referende mali hlasovať v európskych voľbách.
Voľby v Británii
- Brexit - 31,6 percenta, 29 poslancov.
- Liberálni demokrati - 20,3 percenta, 16 poslancov.
- Labouristi - 14,1 percenta, 10 poslancov.
- Zelení - 12,1 percenta, 7 poslancov.
- Konzervatívci - 9,1 percenta, 4 poslanci.
- Škótska národná strana - 3,6 percenta, 3 poslanci.
Strana Brexit získala 32 percent hlasov a s prehľadom zvíťazila.
Pre dve hlavné strany sa voľby, naopak, skončili fiaskom, Farage bral hlasy najmä konzervatívcom (dosiahli najhorší volebný výsledok od roku 1832), ktorí v súčasnosti vládnu a ich odchádzajúca líderka Theresa Mayová vedie rokovania o brexite.
Ak však malo ísť o akési zopakovanie referenda o britskom odchode, výsledok nebol taký jednoznačný.
Liberálni demokrati a Zelení, ktorí sa dlhodobo zasadzujú za úplné zrušenie brexitu, získali spolu približne rovnaký počet hlasov ako Farageova strana.
Ak sa k tomu pripočítajú hlasy škótskych a waleských nacionalistov, ktorým sa z Únie takisto nechce, súčet dosahuje 40 percent.
„Namiesto toho, aby poskytol konečný verdikt, výsledok len podčiarkuje, aké náročné bude dosiahnuť brexit, ktorý by uspokojil výraznú väčšinu voličov,“napísal v analýze pre BBC profesor Strahclydskej univerzity John Curtice.
Ignorovať parlament?
Faragea k rokovaciemu stolu zrejme žiadna zo strán nezoberie, no blížiaci sa súboj o predsedu Konzervatívnej strany by mohol preniesť jeho postoje priamo na Downing Street, kde sídlia britskí premiéri. Favoritom na post predsedu konzervatívcov, a tak aj premiéra je totiž Boris Johnson, ktorý pred tromi rokmi viedol kampaň za odchod Spojeného kráľovstva z Únie.
On aj ďalší favorizovaný kandidát Dominic Raab povedali, že októbrový termín je pre nich posledný bez ohľadu na to, či by išlo o odchod s dohodou, alebo bez dohody.
“V týchto voľbách zomrela realistická predstava o mlčiacej väčšine, ktorá chce len dosiahnuť mäkký brexit a mať to celé za sebou.
„
Britský parlament síce v posledných mesiacoch trikrát odmietol dohodu o odchode, no zároveň odhlasoval, že odmieta aj odchod bez dohody.
Preto išla Mayová v marci do Bruselu dohodnúť posunutie brexitu.
Bývalý Mayovej minister pre brexit Raab pre BBC dokonca povedal, že by sa pri rozhodovaní neriadil vôľou parlamentu. „Pre parlament je ťažké prijímať zákony proti odchodu bez dohody alebo za ďalšie predĺženie, ak nie je premiér ochotný súhlasiť s tým. To by som ja nebol,“ vyhlásil.
Tento postoj prezentovala aj ďalšia kandidátka na šéfku konzervatívcov Andrea Leadsomová, Esther McVeyová dokonca vyhlásila, že po prípadnom zvolení by si želala jasný odchod a už by o podmienkach s Úniou nerokovala.
Premiér dlho neprežije
Spomedzi kandidátov vyberú poslanci finálovú dvojicu. Predsedu Konzervatívnej strany z nej zvolí stranícka základňa, ktorá je veľmi euroskeptická. Veľkú šancu tak má práve Johnson. Nový premiér by mal vládu prebrať koncom júla.
Behala po poli a nepresadila brexit. Nič horšie Mayová neurobila Čítajte Aj v strane sa však ozývajú hlasy poslancov, ktorí sú ochotní blokovať snahu budúceho premiéra odísť bez dohody.
„Parlament veľmi jasne odmietol odchod bez dohody. Premiér, ktorý by ignoroval vôľu parlamentu, dlho neprežije,“ odkázal v BBC minister financií Philip Hammond.
Aj s podporou severoírskych unionistov má súčasná vláda väčšinu len štyroch poslancov. Stačí tak vzbura dvoch poslancov, aby vláda nemohla fungovať, čo by mohlo viesť k predčasným voľbám. Konzervatívci túto možnosť doteraz odmietali, lebo by sa k moci mohli dostať opoziční labouristi.
Keď sa stráca stred
Labouristi takisto nedopadli v eurovoľbách dobre a ich predseda Jeremy Corbyn už sľúbil, že prehodnotí nerozhodný postoj strany k opakovaniu referenda o brexite. Doteraz s ním vláda súhlasila len v prípade, že by nebolo možné presadiť predčasné voľby.
„Konzervatívci sa rozpadávajú a nie sú schopní vládnuť, parlament je paralyzovaný. Táto otázka sa musí vrátiť k občanom, či už v podobe volieb, alebo referenda,“ napísal Corbyn vo vyhlásení po eurovoľbách.
Strany tak opúšťajú hľadanie kompromisu, o čo sa v posledných mesiacoch pokúšala Mayová, keď sa snažila uspokojiť zástancov tvrdého brexitu aj zástancov užších vzťahov s kontinentom. Neuspela.
„V týchto voľbách zomrela realistická predstava o mlčiacej väčšine, ktorá chce len dosiahnuť mäkký brexit a mať to celé za sebou,“napísala komentátorka Guardianu Zoe Williamsová. „Ak taká väčšina niekedy existovala, bola natoľko tichá, že sa stala nepodstatnou. Namiesto nej nastúpili zástancovia odchodu bez dohody a prívrženci zrušenia brexitu.“
