BRUSEL. Končiace sa voľby do Európskeho parlamentu (EP) by mali priniesť koniec tradičnej "veľkej koalície" medzi Európskou ľudovou stranou (EPP) a Progresívnou alianciou socialistov a demokratov (S&D).
Uviedol to v nedeľu český europoslanec Jan Zahradil, kandidát Aliancie konzervatívcov a reformistov v Európe (ACRE) na post predsedu budúcej Európskej komisie.
Koniec starej koalície
Zahradil v správe pre médiá, len niekoľko hodín pred oznámením záverečných výsledkov eurovolieb, vyjadril nádej, že posilnia stredopravicovú časť zákonodarného zboru EÚ.
"Verím, že tieto voľby prinesú koniec starej veľkej koalície medzi EPP a socialistami. Chcel by som vidieť novú stredopravicovú väčšinu, ktorá by bola priateľská voči podnikateľom a ktorá by riešila skutočné obavy európskych občanov. Verím, že takáto koalícia bude pre Európsku úniu závanom čerstvého vzduchu," uviedol Zahradil.
Český europoslanec je vôbec prvým volebným lídrom niektorej z veľkých politických rodín pochádzajúcim z krajín strednej a východnej Európy.
Priznal, že jedným z hlavných dôvodov, prečo sa rozhodol byť kandidátom ACRE na post šéfa eurokomisie, je aj skutočnosť, že Brusel "prehliada" kandidátov z nových členských krajín uchádzajúcich sa o najvyššie pozície v inštitúciách EÚ.
Spravodlivé zaobchádzanie
"Ak chcete zmeniť negatívny postoj stredoeurópskych a východoeurópskych krajín k Bruselu, musíte im dať dôvod domnievať sa, že ich hlas je počuť rovnako ako napríklad hlas Francúzska alebo Nemecka. Ako predseda Európskej komisie by som zaobchádzal so všetkými členskými štátmi rovnako a spravodlivo, s veľkými alebo malými, starými či novými, východným alebo západnými," opísal situáciu.
Podľa jeho slov by žiadna členská krajina EÚ nemala byť nútená prijať politiku, ktorá sa zrodí na osi Francúzsko - Nemecko, a aj preto je zástancom odstupňovanej, flexibilnej a viacrýchlostnej Únie.
Eurovoľby 2019: Účasť sa v prvých hodinách oproti roku 2014 zvýšila Čítajte Zahradil, hoci je členom EP, nesúhlasí s postojom tejto inštitúcie, že na šéfa eurokomisie treba podporiť iba tzv. spitzenkandidátov, čiže volebných lídrov európskych politických strán, a je ochotný rešpektovať právo hláv vlád a štátov (Európska rada) nominovať nimi preferovaného kandidáta do vedúcej funkcie v exekutíve EÚ.
Lídri EÚ sa pre tento účel stretnú na neformálnom summite EÚ v utorok (28. 5.) v Bruseli, kde zhodnotia výsledok eurovolieb, avšak neočakáva sa, že sa dohodnú na menách pre obsadenie najdôležitejších funkcií v euroinštitúciách.
K zhode na menách by mali dospieť až na júnovom summite EÚ, akýchkoľvek kandidátov však bude musieť schváliť aj nové zloženie europarlamentu.
