Slová

Vymysleli sme si slová. Dá sa nimi zaplaviť celý svet.

Škodlivý každodenný slovný smog nás štípe v očiach, ale tie najkrajšie slová sú už aj tak dávno vyryté do stromov. Nečudujem sa stromom, že sa nehýbu z miesta, na ktorom boli svedkom veľkých lások.

Veľká láska sa už dávno skončila, ale stromy kvôli tým naivným slovám zapustili korene ešte hlbšie do stredu zeme. Stále celé lesy stromov čakajú na drobnú písmenkovú ranku - a my sa tak málo ľúbime.

Závisí aj od úst. Starým neveríš - až kým okolo tých svojich nebudeš mať rovnaké vrásky a nepreskáčeš si život múdreho starca na vlastných nohách a po vlastnej ceste. Potom si sadneš na lavičku namiesto neho a budeš ten svoj slovný hrach hádzať do ďalšej neveriacej generácie stien.

Mladé ústa nemusia povedať nič. Veríš im, len čo pocítiš túžbu bozkávať sa s nimi. Uložíš všetko, čo chceš povedať priamo na ženské pery a potom si to už len pravidelne opakujete, aby ste nezabudli na to prvé nesmelé ticho, ktorým bolo povedané všetko.

Vymysleli sme si slová. Slová pred spaním o peknom dnešku a ešte krajšom zajtrajšku, slová zo spánku, čo sa vybrali do sveta bez nášho súhlasu a nechávajú za sebou celú noc otvorené ústa, slová do očí, slová za chrbtom, slová pre hlasný smiech, slová pre očistný plač, slová prvé, aj posledné.

Vymysleli sme si aj čarodejnícke formulky, ktoré zatiaľ nepomáhajú, ale z rozprávok viem, že fungujú. Buď máme zlú výslovnosť, alebo niekto o nás rozhodol, že zázraky zatiaľ nepotrebujeme - že si vystačíme sami.

Vymysleli sme si aj pretekárske slová, čo rýchlosťou svetla obiehajú menšie mestá smerom od kamaráta "pritakávača" a vracajú sa z opačnej strany naspäť pokrivené na nepoznanie.

Cezstenové slová sú stále o tom istom. O susedoch, čo sa nevedia rozprávať a majú potrebu to nahlas vykričať - akoby sme boli porota, čo dá za pravdu tomu silnejšiemu.

Vymysleli sme si slová, ktoré sa platia menením sa na esemesky a v hustých intervaloch komplikujú už aj tak jednoduchý dohodnutý plán - že ťa čakám o šiestej pod hodinami.

Ani na ne radšej nepozerám, nech nevidím, za koľko minút sa z platného slova stáva fráza.

Vyber si zo slov tie, ktoré máš najradšej, a napíš ich niekomu prstom na chrbát, vyber si tie, na ktoré už dávno niekto čaká a konečne ich povedz bez obalu, vyber si také, aby si ťa ľudia pamätali. Vyber si veľa, alebo len jedno.

Alebo si o tom všetkom poďme spolu pomlčať.