LONDÝN. Šírenie falošných správ už neznamená len hordy ruských trollov, ako tomu bolo u amerických volieb. Informácie priniesla agentúra Associated Press.
Hoaxy z domova
Kým sa Európska únia pripravuje na rozhodujúci volebný víkend, falošné správy a extrémistické príspevky na sociálnych sieťach sa šíria skôr z domácej skupiny než zo zahraničných mocností, hovoria odborníci.
Kolujú hlavne na súkromných a šifrovaných komunikačných aplikáciách, ako WhatsApp, ktoré je ťažšie strážiť a v ktorých je ťažšie proti dezinformáciám bojovať. Napísala to agentúra AP.
Po zásahoch Ruska do prezidentských volieb v Spojených štátoch v roku 2016, ktoré vyniesli do kresla súčasného prezidenta Donalda Trumpa, a údajne dezinformačných kampaniach počas britského referenda o brexite v rovnakom roku sa objavili obavy, že voľby do Európskeho parlamentu môžu byť ľahkým terčom kybernetických útokov zo zahraničia.
Na radaroch európskej osemdesiat dvadsiatky sa zatiaľ ale žiadna zvýšená dezinformačnej aktivita zo zahraničia neobjavila. Ani technologické firmy nezaznamenali žiadne známky koordinovaného útoku.
Aj napriek tomu sa internetom šíri všadeprítomné šepkanie, ktoré sa pomocou falošných informácií snaží narušiť obraz Európskej únie. S inštitúciou sa ťahá už od posledných európskych volieb v roku 2014.
Prepracovanejšie taktiky
Podľa Sashy Havlicekovej, riaditeľky Inštitútu pre strategický dialóg (ISD), boli falošné správy predtým prevažne o Rusku a odhaľovaní softvérových botov.
V súčasnosti sa týka krajnej pravice naprieč štátmi a prejavuje sa menej falošnými správami, viac nenávistnými prejavmi a oveľa prepracovanejšími taktikami, ktoré slúžia na posilnenie populistických príbehov, uviedla riaditeľka tejto mierne ľavicovej londýnskej inštitúcie.
"Nehovoríme, že nedochádza k žiadnej ruskej aktivite, ale je určite ťažšie ju odhaliť," hovorí Havliceková.
Všeobecným trendom je aktivita európskych populistických a krajne pravicových skupín "manipulovať s informáciami" prostredníctvom viac nenápadných správ a šírenie názorov namierených proti imigrácii, homosexuálom alebo popierajúcim globálne otepľovanie.
Pre vlády a technologické firmy je oveľa ťažšie reagovať na túto "vojnu naratívov" , vysvetľuje Havliceková. Situácii nepomáha, že sa niektorí svetoví lídri sami podieľajú na šírení falošných alebo zavádzajúcich správ na sociálnych sieťach .
Christoph Schott z organizácie Avaaz uviedol, že falošné správy sa bežne šíria pomocou taktiky, pri ktorej stránky lákajú fanúšikov na všeobecné témy ako futbal alebo varenie, neskôr však začnú pridávať politické príspevky.
Cieľom je zasiať "malé semienka nedôvery ..., ktoré pomaly narúšajú dôveru v inštitúcie a spoločnosť dlhodobo rozdeľujú," uviedol Schott.
Najviac je ich v súkromných konverzáciach
V nadchádzajúcich voľbách, ktoré sa konajú 23. až 26. mája a ktoré sú najväčšími medzinárodnými voľbami na svete, môže voliť približne 400 miliónov Európanov z 28 krajín. Volia 751 zástupcov do Európskeho parlamentu, jediného demokraticky zvoleného orgánu EÚ.
Európania rozhodujú vo voľbách o svojej budúcnosti (fotogaléria) Čítajte Facebook a Twitter uviedli, že v predvolebnom období zatiaľ žiadny nárast kybernetických útokov nezaznamenali. Jednou z príčin je pravdepodobne povaha volieb do europarlamentu, ktoré sa vyznačujú nízkou účasťou a tým, že voliči často volia podľa domácej politickej situácie.
Dôvodom môže byť aj to, že sa nehľadá na správnom mieste. Vedci z Oxfordskej univerzity skúmali tweety v súvislosti s európskymi voľbami a zistili, že len zlomok z nich pochádzal z Ruska alebo z nedôveryhodných zdrojov, väčšina ich bola z takzvaných mainstreamových médií.
Správy z alternatívnych zdrojov môžu byť napriek tomu oveľa populárnejšie, než tie z profesionálnych mediálnych organizácií. Najčítanejšie články sa týkali populistických tém ako imigrácia alebo islamofóbia, ďalšie útočili na európskych lídrov a strany alebo vyjadrovali euroskepticizmus. Tieto zistenia priniesli vedci, ktorí analyzovali cez 585.000 príspevkov na twitteri v siedmich európskych jazykoch.
Príspevky na twitteri alebo verejné príspevky na facebooku ale nie sú všetko. Veľká časť rozhovorov sa presúva do súkromných skupín alebo na šifrovanej aplikácie ako je WhatsApp a ďalšie, ktoré nemôžu vlády jednoducho sledovať, hovorí Clara Jiménezová Cruzová, zakladateľka španielskej organizácie Maldita.es, ktorá overuje fakty.
Oveľa viac on-line konverzácií sa odohráva súkromne, vysvetľuje. WhatsApp, v ktorom sa tretím stranám ťažko nahliada do súkromných rozhovorov, je prvým miestom, kde sa hoaxy objavujú a možno ich tam nájsť najviac, dodáva Jiménezová Cruzová.
