BRUSEL. Fínsko sa intenzívne pripravuje na svoje v poradí už tretie predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré potrvá od 1. júla do 31. decembra tohto roku.
Uviedla to veľvyslankyňa Fínska pri EÚ Marja Rislakkiová počas stredajšieho stretnutia s novinármi.
Prípravy pokračujú
Veľvyslankyňa zdôraznila, že prípravy predsedníctva pokračujú aj napriek tomu, že vo Fínsku v súčasnosti prebiehajú povolebné rozhovory o zostavení budúcej vlády.
To je podľa nej možné aj vďaka konsenzu naprieč všetkými politickými stranami, ktoré si želajú zaistenie úspešného fínskeho predsedníctva.
Fíni preberú štafetu polročného predsedníctva v Rade EÚ po Rumunsku a 1. januára 2020 ju odovzdajú Chorvátsku.
V nadchádzajúcom polroku chce fínske predsedníctvo dokončiť čo najviac rozpracovaných agend po rumunskom predsedníctve a pokračovať vo vyjednávaniach, ktoré Úniu v tomto období čakajú.
Rislakkiová spresnila, že jej krajina si vytýčila tri hlavné priority predsedníctva: udržateľný rast, bezpečnosť a klíma.
Podľa jej slov bude fínske predsedníctvo poznačené veľkými európskymi témami, ako sú migrácia, "zmrazená" azylová politika či rokovania o rozpočte EÚ na rok 2020 a dlhodobom sedemročnom rozpočte Únie.
Fíni "zdedia" aj otázku brexitu, kde však vývoj situácie záleží od britskej strany; EÚ však musí byť podľa veľvyslankyne v tomto smere pripravené na všetky možné scenáre.
Jednota a posilňovanie hodnôt
V horizontálnej rovine sa bude fínske predsedníctvo snažiť o udržanie jednoty EÚ a posilňovanie hodnôt, na ktorých bola vybudovaná - ľudské práva, právny štát a multilateralizmus.
Z hľadiska obchodnej agendy chcú Fíni prispieť k posilneniu jednotného trhu, ktorý už treba vnímať ako jednotný digitálny trh, k lepšej ochrane priemyselnej politiky, čo okrem iného znamená aj dôraznejšie vymedzenie sa voči USA a Číne.
V oblasti bezpečnosti to bude dôraz na posilnenie obrannej spolupráce a utuženia vzťahov medzi EÚ a NATO, čo je dôležité najmä z hľadiska spoločného boja proti kybernetickým hrozbám.
V zahraničnej politike chce Fínsko aj na čele EÚ pokračovať vo svojej doterajšej línii podpory procesu rozširovania a bude preto ústretové voči krajinám západného Balkánu.
Rislakkiová tiež potvrdila, že Fínsko počas svojho predsedníctva - hlavne z hľadiska finančných nákladov - neplánuje žiaden neformnálny summit EÚ na svojom území, čím zrejme preruší tradíciu, s ktorou začalo slovenské predsedníctvo v septembri 2016.
Po Slovensku všetky nasledujúce predsednícke krajiny (Malta, Estónsko, Bulharsko, Rakúsko aj Rumunsko) pripravili neformálny summit EÚ.
