BRATISLAVA. Nepôjde len o poslancov, ktorí budú krajinu zastupovať v Bruseli. Voľby do Európskeho parlamentu budú mať vo viacerých štátoch aj vnútropolitický rozmer.
Prinášame prehľad toho, čo môže víkendové hlasovanie spôsobiť v Británii, vo Francúzsku, v Česku a Taliansku.
Šanca vrátiť Macronovi prehru
Pred dvoma rokmi krajná pravičiarka Marine Le Penová prehrala súboj v prezidentských voľbách s Emmanuelom Macronom, keď v druhom kole získala len tretinu hlasov. Prezidentovi odvtedy klesla popularita, musel urobiť kontroverzné kroky, v krajine sa už niekoľko mesiacov konajú protesty.
Le Penová verí, že v eurovoľbách by mohla Macronovi porážku vrátiť. Hovorí o nich ako o referende o prezidentovi.
„Francúzov prosím, aby ho zastavili tým, že budú voliť jedinú stranu, ktorá môže skončiť pred Emmanuelom Macronom,“povedala pre AFP.
Frakcie chcú pomôcť utečencom aj trestať Maďarsko (prehľad) Čítajte Le Penovej strana vyhrala vo Francúzsku eurovoľby aj pred piatimi rokmi. Na národnej úrovni sa napriek tomu nedokázala presadiť. Spojencov nemala ani v Bruseli, to sa však teraz mení a Le Penová sa pridala k Matteovi Salvinimu a jeho skupine euroskeptikov.
V kampani jej Národné združenie hovorí o odmietaní federalizácie Únie, o posilnení štátov či o zavedení ciel, ktoré by mali chrániť domácich výrobcov. Na rozdiel od minulosti však už nenavrhuje odchod z Únie či z eurozóny, v čom si podľa súperov strana protirečí.
„Ak by ste vaše návrhy presadili, opúšťali by sme Európsku úniu. Prečo to nemôžete povedať priamo?“ odkázala Le Penovej podľa AFP Natalie Loiseau, ktorá vedie kandidátku Macronovej strany Republika Vpred.
Druhé referendum o brexite
Ešte pred dvoma mesiacmi bol Nigel Farage euroskeptikom pomaly odchádzajúcim do politického dôchodku. Blížil sa vrcholný deň jeho kariéry – odchod Británie z Európskej únie a on prišiel o tému na pritiahnutie pozornosti.
