Berlín 10. mája (TASR) - Po dvojročnej výstavbe otvorili dnes v Berlíne múzeum holokaustu. Na slávnostnom podujatí bolo okrem autora, amerického architekta Petra Eisenmana, prítomných asi tisíc hostí vrátane nemeckého prezidenta Horsta Köhlera, kancelára Gerharda Schrödera a tých, ktorí holokaust prežili.
Výstavbu pamätníka a múzea neďaleko Brandenburskej brány pozostávajúceho z 2711 betónových blokov a podzemných priestorov na ploche rovnajúcej sa trom futbalovým štadiónom schválil v roku 1999 Bundestag. Náklady dosiahli 27,6 milióna eur. Verejnosti bude múzeum prístupné od štvrtka 24 hodín denne.
Predseda Ústrednej rady židov v Nemecku Paul Spiegel vyjadril okrem uznania pre projekt aj kritiku, pretože pamätník neobsahuje žiadnu výpoveď týkajúcu sa ospravedlnenia zo strany vinníkov. Podľa neho je dielo príliš abstraktné a chýba mu konfrontácia s otázkou nemeckej viny, čím nepodáva kompletný odkaz. Spiegel však ocenil podzemnú časť múzea a tzv. Sálu mien, kde sa nachádza databáza mien všetkých 3,5 milióna známych obetí holokaustu.
Na obranu pamätníka sa postavil predseda nemeckého Spolkového snemu Wolfgang Thierse, podľa ktorého dielo vyjadruje, aké ťažké je nájsť umeleckú formu pre nepochopiteľnú hrôzu nacistických činov.
Otvorenie pamätníka uvítal aj Izrael, ktorý ho označil za pozitívny krok a nemeckú vládu považuje za spojenca v boji proti celosvetovému antisemitizmu. Ako uviedol hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí Mark Regev, Izrael ďakuje všetkým ľuďom v Nemecku, ktorí sa o výstavbu pričinili.
Kritika tvrdí, že otvorenie múzea presne 60 rokov od kapitulácie nacistického Nemecka prišlo príliš neskoro a že múzeum je príliš veľké. Nachádza sa v tesnej blízkosti bunkra, v ktorom Adolf Hitler spáchal 30. apríla 1945 samovraždu po tom, ako sovietska Červená armáda obsadila nemeckú metropolu. Po vybudovaní Berlínskeho múru v roku 1961 sa toto miesto stalo súčasťou pásma smrti s mínami a vojakmi. Rozporuplné reakcie vyvolalo zistenie, že stavitelia použili materiál odolný voči grafity, dodávaný nemeckou firmou Degussa, ktorej predchodca vyrábal plyn používaný na vraždenie židov v plynových komorách koncentračných táborov.
