JERUZALEM. Izraelský prezident Reuven Rivlin vyhovel v pondelok žiadosti Benjamina Netanjahua a poskytol mu dodatočné dva týždne na zostavenie vládnej koalície na základe výsledkov predčasných parlamentných volieb z 9. apríla.
Zostavením vlády bol Netanjahu poverený 17. apríla po tom, ako jeho pravicová strana Likud (Jednota) mala po voľbách najširšiu podporu ostatných strán.
Môže dôjsť aj na ďalšie voľby
Na zostavenie vlády dostal Netanjahu zo zákona 28 dní s možnosťou predĺženia o 14 dní. Ak sa mu to ani po 14 dňoch nepodarí, bude zostavením vlády poverený niekto iný alebo dôjde k vypísaniu nových volieb.
Vládca Izraela? Netanjahu odtláča Palestínčanov, paktuje s krajnou pravicou Čítajte Agentúra DPA dodala, že žiadosť o predĺženie času na zostavenie novej vlády nie je v Izraeli ničím výnimočným. V tomto prípade okrem náročných konzultácií o rozdelení kresiel vo vláde svoju rolu zohral aj fakt, že k formovaniu nového kabinetu došlo v čase slávenia sviatku Pesach, Dňa pamiatky padlých a obetí terorizmu a osláv Dňa nezávislosti.
Podľa oficiálnych výsledkov volieb, ktoré sa v Izraeli konali 9. apríla, strana Likud získala 35 zo 120 kresiel v Knesete. Rovnaký počet dostal aj centristický blok Modrá a biela.
Dobrý výsledok vo voľbách dosiahli náboženské strany Šas a Jednotný judaizmus Tóry, ktoré sú tradičnými spojencami Likudu a chcú znovu ísť do vlády s Netanjahuom. Tieto strany majú v parlamente 16 poslancov.
Najdlhšie v premiérskom kresle
Netanjahu sľúbil vytvorenie koalície pravicových a náboženských strán, ktoré budú v parlamente kontrolovať 65 zo 120 kresiel.
Netanjahu, ktorý je vo funkcii viac než desať rokov, je najdlhšie pôsobiacim izraelským premiérom v histórii štátu. Jedným z hlavných faktorov, ktoré mu uľahčili cestu k víťazstvu bola i rekordne nízka účasť voličov z radov izraelských Arabov - menej než 50 percent, píše agentúra AP.
Pôvodne sa parlamentné voľby v Izraeli mali konať až v novembri tohto roku. Vlani v decembri sa však vládnuca koalícia dohodla na vypísaní predčasných volieb. Predchádzala tomu koaličná kríza, ktorú vyvolal spor o zákone o výnimkách z povinnej vojenskej služby pre ultraortodoxných židov.
