ISTANBUL, BRATISLAVA. V polovici apríla, po týždňových roztržkách ohľadom tesných výsledkov volieb v Istanbule, zasadol do kresla starostu najväčšieho tureckého mesta opozičný politik Ekrem Imamoglu.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan následne odkázal, že je čas hodiť spory za hlavu. "Je čas potriasť si rukami, objať sa a posilniť našu jednotu," napísal na twitteri.
Tento týždeň sa však situácia zmenila. Erdogan označil voľby za nelegálne a volebná komisia rozhodla, že sa budú opakovať. Krok prezidenta rozhorčil opozíciu, ktorá sa obáva, že v Turecku už nemá šancu zvíťaziť, aj zahraničie, ktoré vidí ďalší odklon od demokracie.
Rana demokracii
Odkedy došlo v Turecku v júli 2016 k neúspešnému puču proti vláde prezidenta Erdogana, krajina sa postupne vzďaľuje demokracii. Do väzení sa po pokuse o puč dostalo podľa OSN vyše 160-tisíc ľudí, podobný počet ľudí prišlo o prácu a stovky odsúdili na doživotie.
Organizácia Freedom House Turecko odvtedy preradila z kategórie "čiastočne slobodné" na "neslobodné". V rebríčku slobody tlače je krajina v poslednej pätine štátov sveta, kritici ju nazývajú aj najväčším väzením novinárov na svete.
