ŠTOKHOLM. Svetové výdavky na zbrojenie už druhý rok rastú. Vlani stúpli o 2,6 percenta na odhadom 1,82 bilióna dolárov, zistila štúdia Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI).
Vojenské výdavky sú najvyššie od roku 1988, kedy ich SIPRI začal sledovať.
Na zbrojenie najviac dávajú USA a Čína
Investície do armádneho vybavenia zvýšili Spojené štáty a Čína, ktoré zostávajú na čele rebríčka, z ktorého prvé päťky vypadlo Rusko. Výrazne viac zbrojí aj stredná Európa.
Preteky v zbrojení? KĽDR sa vyhráža útokmi, Trump presúva armádu Čítajte Podľa zistení SIPRI, ktorý porovnáva ako oficiálne vládne údaje 155 krajín, tak aj štatistiky ich centrálnych bánk, štatistiky NATO a odpovede vlád na otázky napríklad v rámci OSN, vydali v roku 2018 najviac peňazí na zbrojenie USA - 649 miliárd dolárov.
Svoje vojenské výdavky vlani zvýšili o 4,6 percenta a bol to prvý nárast po siedmich rokoch.
Táto krajina vynakladá na zbrojenie viac ako tretinu celosvetových armádnych výdavkov a zároveň takmer toľko prostriedkov ako osem za ňou nasledujúcich krajín dohromady, napísal týždenník Der Spiegel.
Za USA nasleduje v rebríčku Čína s 250 miliardami dolárov, čo predstavuje medziročne o päť percent viac.
V prvej päťke, ktorá dohromady vynakladá na zbrojenie 60 percent celosvetových vojenských výdavkov, sa umiestnila ešte Saudská Arábia, India a - ako jediná krajina Európskej únie - Francúzsko s 63,8 miliardy dolárov.
Rusko zostáva hrozbou
Rusko skončilo na šiestom mieste, keď svoje vojenské výdavky vlani znížilo o 3,5 percenta na 61,4 miliardy dolárov.
Záhadný ruský satelit vydesil USA. Vidia v ňom zbraň Čítajte Hoci ruské armádne výdavky klesajú, okrem iného kvôli zhoršujúcej sa ekonomickej situácii, je krajina v regióne stále vnímaná ako silná hrozba, povedal týždenníku Der Spiegel analytik SIPRI Pieter Wezeman.
Výsledkom sú potom výrazne rastúce náklady na obranu v krajinách strednej a východnej Európy.
Ukrajina vlani zvýšila svoje vojenské výdavky o 21 percent na 4,8 miliardy dolárov.
V porovnaní s rokom 2013, posledným pred vypuknutím vojenského konfliktu na východe krajiny, je to dokonca nárast o 53 percent.
Poľsko, ktoré predstavuje v rámci strednej Európy čo do vojenských výdavkov špičku a vynakladá na ne 41 percent výdavkov regiónu, dalo na armádu medziročne o 8,9 percenta viac.
Bolo to 11,6 miliardy dolárov. Susedná Litva zvýšila svoje vojenské výdavky v uplynulom desaťročí vôbec najviac zo všetkých európskych krajín. Medzi rokmi 2009 až 2018 o 156 percent.
Česká republika sa dostala do pätnástky krajín s najvyšším medziročným nárastom zbrojných výdavkov.
Podľa údajov SIPRI Praha vlani zvýšila svoje výdavky na obranu o 18 percent na 2,8 miliardy dolárov.
Európa ako celok potom vlani zdvihla svoje výdavky na obranu o 1,4 percenta na 364 miliárd dolárov.
O 1,4 percenta viac dali na obranu západoeurópske krajiny, ktorých zbrojné výdavky predstavujú tri štvrtiny celoeurópskych.
O celých 12 percent viac investovali do svojich armád štáty strednej Európy. Ich výdavky ale v celoeurópskom meradle predstavujú len 7,8 percenta.
Európske výdavky na armádu v uplynulom desaťročí striedavo klesali a stúpali, rástli celkovo šesť rokov.
Okrem USA a Európy zvyšujú svoje vojenské výdavky aj ázijské štáty, a to každý rok od roku 1988, kedy je SIPRI začal monitorovať.
Naopak africké štáty v uplynulých štyroch rokoch výdavky na armádu znižovali. V minulom roku klesá aj vojenské výdavky tých štátov Blízkeho východu, pre ktoré sa podarilo získať dáta.
