MNÍCHOV, BRATISLAVA. Nesúhlasí s účasťou Veľkej Británie na eurovoľbách a chce zastaviť prístupové rokovania s Tureckom.
Manfred Weber, nemecký politik, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou nahradí Jeana-Clauda Junckera na poste šéfa Európskej komisie, má o budúcnosti Únie pomerne konkrétne predstavy.
Magazín Politico však pripomína, že napriek rozbehnutej kampani stále nie je isté, či Weber bude môcť svoje plány napokon uskutočniť.
Najprv Bavor, až potom Nemec
Junckerov nástupca by mal vzísť z volieb do Európskeho parlamentu a podľa neformálnej dohody by ho mala nominovať víťazná frakcia. Prieskumy pritom predpovedajú práve víťazstvo Európskej ľudovej strany (EPP), ktorej kandidátom je Weber.
“Pre náš región by bolo lepšie, ak by post napokon získal Weber.
„
Podľa Politica však môžu lídri Európskej únie na post šéfa eurokomisie napokon nominovať niekoho iného. Kritici majú pochybnosti, či je Weber na funkciu pripravený, keďže nikdy nezastával vysokú funkciu v exekutíve.
„Pre náš región by bolo lepšie, ak by post napokon získal Weber,“ hovorí pre SME analytik Výskumného centra AMO Ondřej Mocek. Weber na rozdiel od svojho konkurenta, kandidáta európskych socialistov Hansa Timmermansa pripomína dôležitosť stredoeurópskeho regiónu, pričom podľa Mocka tento geopolitický priestor aj dobre pozná.
Štyridsaťšesťročný politik, ktorý rád zdôrazňuje, že je predovšetkým Bavor a až potom Nemec, je na domácej politickej scéne podpredsedom Kresťansko-sociálnej únie (CSU), ktorá vládne v Mníchove.
Medzi Nemcami nie je práve známym politikom, pozná ho iba štvrtina voličov. Sčasti je to preto, že väčšinu svojho profesionálneho života strávil v Európskom parlamente.
Weber už na svojej oficiálnej stránke predstavil plán pre budúcnosť Európy, ktorý obsahuje dvanásť bodov. Viaceré z nich sa však zdajú len ťažko realizovateľné.
Viac pohraničníkov a koniec prevádzačstva
„Do roku 2022 bude mať európska pohraničná a pobrežná stráž najmenej desať tisíc príslušníkov a najnovšie technológie,“ sľubuje Weber, ktorý chce týmto spôsobom bojovať proti nelegálnej migrácii a „definitívne zastaviť cynický obchod pašerákov s ľuďmi“.
Favorit na šéfa Komisie: Eurofondy môže Únia pre podvody obmedziť Čítajte Europoslanci už schválili posilnenie pohraničných a pobrežných jednotiek agentúry Frontex.
Počet operačných pracovníkov nového Frontexu by sa mal do roku 2021 zvýšiť na päťtisíc, stály desaťtisícový zbor by mal byť plne funkčný do roku 2027.
Weberov plán by si vyžadoval urýchlenie celého procesu, čo bude zložité a napokon sa to nemusí podariť. Európska komisia totiž pôvodne žiadala desaťtisícový zbor už do roku 2020, po rokovaní s členskými štátmi a europarlamentom sa však termín presunul.
Ani krajinám, ktorých vlády voči migrantom zaujali tvrdý postoj, sa nápad nepozdával, keďže by tak vlastne kontrolu hraníc zverili Bruselu.
Preto ani plán na definitívne zastavenie obchodu s ľuďmi nie je veľmi reálny. „Každému je jasné, že posilnenie Frontexu samo osebe migráciu nevyrieši. Je to len jeden diel skladačky,“ konštatuje analytička portálu Euractiv Zuzana Gabrižová.
Stopka prístupovým rokovaniam s Tureckom
„Turecko sa vzďaľuje od európskych hodnôt. Členstvo v EÚ preto nie je pre krajinu možnosťou a prístupové rokovania treba zastaviť.“ Aspoň tak znie Weberov plán. Mocek však upozorňuje na to, že aj keby sa Weber stal šéfom Komisie, toto rozhodnutie by nebolo v jeho rukách.
„Rokovania by musela jednomyseľne zastaviť Rada EÚ, teda členské štáty.“ Tento scenár vyzerá ako dosť nepravdepodobný, keďže Rumunsko, Grécko, Malta aj Cyprus už tento rok vyjadrili podporu budúcemu členstvu Turecka v EÚ.
„Na druhej strane si Weber uvedomuje, že postupy Ankary mnohým členským štátom nevyhovujú. Preto možno povedať, že vyhraneným postojom k Turecku sa skôr snaží vytĺkať politický kapitál.“
Oveľa pravdepodobnejšie vyznieva Weberov zámer vytvoriť európsku verziu FBI na boj proti terorizmu a organizovanému zločinu. Nádejne vyzerajú aj jeho plány na vytvorenie piatich miliónov pracovných miest pre mladých ľudí či snaha o globálny zákaz detskej práce.
Merkelová ho podporila, on ide proti nej
Odhliadnuc od toho, že viaceré jeho vízie zrejme zostanú iba na papieri, Weber zostáva favoritom na post šéfa Európskej komisie. Po päťdesiatich rokoch môže byť prvým Nemcom na jej čele.
Keď vlani na jeseň ohlásil kandidatúru, kancelárka Angela Merkelová mu vyjadrila plnú podporu. „Musí to byť naším cieľom. Od čias Hallsteina nebol šéfom eurokomisie žiadny Nemec,“ citoval Merkelovú Bloomberg.
Kancelárka mala na mysli Waltera Hallsteina, ktorý bol v rokoch 1958 až 1967 prvým predsedom Európskej komisie. Vzhľadom na charakter vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva, predchodcu Európskej únie, však išlo o trochu inú funkciu, než o akú sa dnes uchádza Weber.
Hoci Merkelová Webera podporila, on sa teraz v kľúčovej otázke stavia proti nej. Minulý týždeň vyhlásil, že ako šéf eurokomisie by zablokoval vybudovanie plynovodu Nord Stream 2, ktorý má dopravovať ruský plyn do Nemecka tak, že obchádza Ukrajinu aj Slovensko.
„Tento projekt nebol v záujme Európskej únie,“ vyhlásil Weber s tým, že plynovod by zvýšil závislosť bloku od ruského plynu. Týmto postojom sa nestavia iba proti Angele Merkelovej, ktorá projekt za osem miliárd eur obhajuje, ale aj proti nemeckej spolkovej vláde, ktorej je jeho strana CSU súčasťou.
Faktom zostáva, že hoci sa názory politikov na sporný plynovod rôznia, projekt je už z tretiny hotový a každý deň sa navyše na dne Baltského mora rozrastie o ďalších šesť kilometrov.
