JEAN-CLAUDE JUNCKER na jeseň po piatich rokoch skončí na čele Európskej komisie. Pred voľbami do Európskeho parlamentu sa stretol so štyrmi médiami z krajín V4 - so SME, s českými Hospodářskymi novinami, s maďarským HGV a poľskou Rzeczpospolitou.
V rozhovore hovorí o svojom postoji k strednej Európe, o postoji k Slovensku, k Vladimírovi Mečiarovi. Odpovedá aj na to, či bolo správne nazvať maďarského premiéra Viktora Orbána diktátorom a či diktátorom podľa neho je.
Najväčšie rozšírenie Európskej únie sa odohralo pred pätnástimi rokmi. Ako vtedajší krok hodnotíte?
„Začnime na úplnom začiatku, v decembri 1997. Luxembursko vtedy predsedalo Únii a ja ako premiér som viedol Európsku radu. Hovorili sme o rozšírení a ja som ho presadzoval. Niektoré členské štáty pritom rázne odmietali začiatok rokovaní s niektorými štátmi, najmä so Slovenskom. To bola éra Vladimíra Mečiara, ale ja som kolegom zdôrazňoval, že tu nejde o aktuálnu vládu, ale o slovenských občanov.
V auguste 1997 som navštívil Bratislavu, stretol som sa aj s Mečiarom a odchádzal som s dobrým pocitom. Preto som presadzoval, aby sme rokovali aj so Slovenskom, diskusia v Rade trvala hodiny.
Keď sa hovorí o rozkole medzi západom a východom Únie, ja mám čisté svedomie. Ani sekundu som nezvažoval, že by sme tieto krajiny opustili, považoval som to za kľúčový historický moment.
Niektorí síce hovoria, že to bola chyba, ale podľa mňa to bola jedinečná šanca, ktorú nám história ponúkla, a aj vďaka odvahe stredoeurópskych štátov sa nám podarilo znovu zjednotiť Európu. Stále som veľkým fanúšikom vtedajšieho rozširovania.“

Naplnili sa vaše očakávania? Vzťahy neboli vždy najlepšie.
"Väčšina očakávaní od tohto rozšírenia sa naplnila. Krajiny splnili očakávania na ekonomický rast, ktorý je skvelý, zavádzali nutné reformy, prispôsobili sa legislatíve Európskej únie napriek tomu, že si to vyžadovalo veľa síl nielen od vlád, ale aj od občanov.“
Pred rokom na Slovensku zabili novinára, objavili sa podozrenia zo zneužitia európskych fondov. Ako to zmenilo imidž krajiny?