OSLO, BRATISLAVA. Keď si majú ľudia v Nórsku vybrať, či je im prednejšia ropa, alebo veľké kolónie tresiek, kŕdle morských vtákov i vzácne koralové útesy, vyberú si prírodu.
Aspoň tak možno chápať najnovšie rozhodnutie tamojších politikov, ktorí sa zhodli na obmedzení prieskumných prác v arktickom súostroví Lofoty. Pridali sa tak na stranu odporcov nových ropných vrtov.
Nórsko sa tak zrejme vzdá ropy v hodnote asi 65 miliárd dolárov, ktorá sa nachádza pod Lofotami. Objem ložísk nerastnej suroviny pod súostrovím podľa odhadov predstavuje až tri miliardy barelov.
Sklamanie pre priemysel
Táto škandinávska krajina pritom patrí medzi popredných producentov nerastných surovín, najmä ropy a zemného plynu.
Jeden barel ropy
predstavuje 159 litrov tejto nerastnej suroviny, možno z neho vyrobiť:
- 72,5 litra benzínu,
- 38 litrov nafty - platí v USA, v Európe je to vďaka rozdielnej technológii až dvakrát viac,
- 4 litre asfaltu
Na stranu ekologických aktivistov sa postavila aj najsilnejšia strana v nórskom parlamente - Strana práce, ktorá doteraz ťažbu ropy podporovala.
„Zdá sa, že Nórsko - najväčší producent ropy a zemného plynu v západnej Európe, opúšťa miliardy barelov ropy a plynu,“ uviedol magazín Bloomberg.
Plynárenský priemysel aj ropné rafinérie si pritom od súostrovia už roky sľubovali ďalšie zásoby nerastných surovín a krok nórskych politikov ich nepotešil. Spoločnosti, ktoré sa venujú petrochemickému priemyslu, teraz svorne vyjadrujú obavy o nórsku ekonomiku.
