LONDÝN. Vedci majú podozrenie, že znečistenie ovzdušia by okrem zdravotných problémov či horších školských výsledkov mohlo mať vplyv aj na zvýšenú kriminalitu.
Ťažšie zločiny
Niektoré súčasné štúdie naznačujú, že tam, kde ľudia dýchajú najšpinavší vzduch, sa najviac kradne či zabíja.
Hoci to dnes vyzerá ako sci-fi, môžeme sa raz dočkať toho, že polícia bude monitorovať čistotu ovzdušia a rozmiestňovať svoje sily podľa aktuálneho výskytu splodín, píše web stanica BBC.
Praha bude proti smogu bojovať bezplatnou verejnou dopravou Čítajte Znečistený vzduch má podľa vedcov vplyv na úmrtie siedmich miliónov ľudí ročne.
Nie je vylúčené, že niektoré štúdie čoskoro dôjdu k záveru, že k tomuto číslu je možné pridať aj prípady vrážd v znečistených oblastiach.
Napríklad minuloročná štúdia Sefiho Rotha z Londýnskej ekonomickej školy dospela k záveru, že v mnohých londýnskych obvodoch dochádza k ťažším zločinom v dňoch, kedy je vo vzduchu viac škodlivých častíc. Týkalo sa to ako robotníckych štvrtí, tak bohatších rezidenčných zón.
Vedec síce pripustil, že ide o náhodnú časovú koreláciu, avšak začal jav skúmať podrobnejšie, aby potvrdil možnú príčinnú súvislosť.
Venoval sa preto podrobnému dennému výskumu malých oblastí, medzi ktorými sa v závislosti od smeru vetra pohybovali masy znečisteného vzduchu.
"Jednoducho sme ten mrak každý deň sledovali a zisťovali, čo urobí s úrovňou zločinnosti tam, kam sa dostane ... Zistili sme, že kamkoľvek príde, počet zločinov vzrastie," vykreslil Roth.
Potrebujú ďalšie dôkazy
Jeho štúdie však nenaznačuje možnú súvislosť medzi škodlivými časticami vo vzduchu a výskytom vážnych zločinov.
To sa vlani podarilo Američanovi Jacksonovi Luovi z Massachusettského inštitútu MIT, ktorý porovnával dáta z tisícov amerických miest za deväť rokov.
Tam, kde ľudia dýchali špinavší vzduch, sa podľa neho vo výraznejšej miere darilo závažným zločinom ako sú lúpeže, znásilnenia či vraždy.
Aj v tomto prípade mohlo ísť o náhodnú súvislosť nezávislých javov, ale výsledky sa nezmenili ani v prípade, keď autor zohľadnil sociálne faktory ako výšku príjmov či nezamestnanosť.
Ďalšie štúdie naznačujú, že dlhodobé vystavovanie ľudí špinavému ovzdušiu môže mať vplyv na potenciálne kriminálne sklony u mládeže.
Tím Diany Younanové z Juhokalifornskej univerzity dospel k záveru, že dospievajúca mládež získava častejšie návyky k zlému správaniu, keď dýcha vzduch obsahujúci škodlivé mikročastice.
Tieto výskumy sú iba začiatkom hľadania možných súvislostí a vedci sa zhodujú, že potrebujú nájsť ďalšie dôkazy.
Vládnuci politici by sa však podľa nich mali držať príkladu krajín, ktoré úroveň znečistenia ovzdušia rýchlo znižujú.
A tam, kde sa to nedarí vládam by sa mali o vzduch, ktorý dýchajú, zaujímať sami obyvatelia. Prospeje to ich fyzickému a duševnému zdraviu aj slušnému správaniu, uzatvára BBC.
