Hovorí sa, že o mŕtvych len dobre. S touto frázou na pamäti možno ľahšie pochopiť, prečo helsinský summit Európskej únie bezprostredne nereagoval na sobotňajšie úmrtie Franja Tudjmana. V Helsinkách bolo prizvaných na rokovania o členstve šesť nových krajín, medzi nimi aj Rumunsko a Bulharsko. Oba balkánske štáty sú na tom ekonomicky omnoho horšie než Chorvátsko, sused Talianska, Rakúska a Slovinska a tradičný ekonomický i politický partner Berlína. Za to, že Chorvátov únia "uložila k ľadu", mohli ďakovať práve svojmu prezidentovi, otcovi národa, víťazovi vo vojne so Srbmi a zakladateľovi nezávislého Chorvátska.
Rozpornosť Franja Tudjmana vystihol bývalý prvý americký veľvyslanec v nezávislom Chorvátsku Peter Galbraith. "Mal dva sny - jedným z nich bolo nezávislé Chorvátsko na celom jeho území a druhým nové Chorvátsko ako súčasť Európy. Prvý sen sa mu splnil. Jeho smrť možno uvoľní cestu k splneniu i druhého cieľa," povedal Galbraith krátko po Tudjmanovej smrti. Tudjman zostane pre veľkú časť Chorvátov vodcom, ktorý sa zapíše do učebníc. Ako to však často v prípadoch významných vodcov národov býva, učebnice milosrdne zabúdajú na ich odvrátenú tvár: Tudjman síce možno nebol fanatický chorvátsky nacionalista, využíval však protisrbské emócie a s viac ako 180 000 srbskými obyvateľmi Slavónska a tzv. Krajiny zatočil spôsobom, ktorý na Balkáne 90. rokov "znovuobjavil" Slobodan Miloševič. Historik i štátnik Tudjman sa v boji o územie pre nový nezávislý štát neštítil násilia ani lživej propagandy a mnoho Chorvátov mu absolútne verilo. Tí menej zaťažení národnou hrdosťou mu však vyčítali, že neurobil viac pre zlepšenie každodenného života občanov. Skorumpovanosť úradníkov, neprehľadná privatizácia, obsadzovanie vysokých postov príbuznými a priateľmi, kontrola politického i spoločenského života jedinou "štátostranou" plus polosankcie Západu boli daňou, ktorú Chorváti zaplatili za svojho milovaného vodcu.
Tudjmanova éra sa definitívne uzavrela. V parlamentných voľbách 3. januára zvíťazí s najväčšou pravdepodobnosťou opozičná koalícia. Tým však ešte nie je vyhrané - príde čas reflexie a hľadania nových ciest. A ukáže sa, či opozíciu spojí i čosi viac než spoločný nepriateľ. BAŠA JAVŮRKOVÁ
