SVJATOHIRSK. Nad Svjatohirskou lavrou, rozsiahlym pravoslávnym kláštorom na brehu rieky Donec, sa dodnes vypína budovateľská socha ruského revolucionára Súdruha Arťoma, čo bola revolučná prezývka Fjodora Sergejeva. Ako jedného z mála sa ho nedotkol zákon o dekomunizácii, ktorý v iných mestách znamenal koniec podobných sôch.
Politický boj sa však v Svjatohirsku na ukrajinskom Donbase nekončí. V sídle pravoslávnej cirkvi, ktorá sa hlási k moskovskému patriarchátu, cítiť napätie aj štyri mesiace odkedy vznikla nezávislá ukrajinská pravoslávna cirkev.
Miestny arcibiskup v nej vidí politický projekt, v kyjevských kostoloch zase vidia vplyv Moskvy.
Politický nástroj Moskvy
Keď v januári dostala ukrajinská pravoslávna cirkev od konštantinopolského patriarchu Bartolomeja takzvaný tomos, teda dekrét o autonómii, prezident Petro Porošenko sa vybral na turné po ukrajinských kostoloch. Tomos sa začal objavovať na bilbordoch a Porošenko ľuďom v kostoloch vysvetľoval, prečo si majú vážiť samostatnosť cirkvi.
Malo ísť o jeden z jeho najväčších úspechov – o nezávislosť sa totiž kyjevský patriarchát snažil už desiatky rokov. To, že sa ju podarilo dosiahnuť len pár mesiacov pred prezidentskými voľbami, malo tiež Porošenkovi pomôcť. Prieskumy však ukazujú, že voliči to až tak nevnímajú – pred nedeľnými prezidentskými voľbami má jeho súper, komik Volodymyr Zelenskyj, 47-percentný náskok.
