PARÍŽ. Vyšetrovatelia zisťujúci okolnosti ničivého požiaru katedrály Notre-Dame v Paríži vypočuli približne 30 osôb, prevažne pracovníkov podieľajúcich sa na renovácii tejto historickej pamiatky.
Tlačová agentúra AP to uviedla v utorok s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa francúzskeho súdnictva.
Dvakrát zaznel poplašný systém
V súvislosti s požiarom, ktorý vypukol v pondelok večer, zaznel podľa neho v katedrále dvakrát poplašný systém.
Po prvom signáli vyšlo niekoľko ľudí vrátane trvalo prítomného požiarneho technika skontrolovať priestor pod strechou, nič tam však nevideli. V druhom prípade už bol oheň príliš silný.
Podľa zdroja AP sa požiaru venuje 40 - 50 vyšetrovateľov, z bezpečnostných dôvodov však zatiaľ nemohli vstúpiť do samotnej katedrály.
Nešťastná náhoda
Parížska prokuratúra predtým uviedla, že rozsiahly požiar katedrály Notre-Dame vyšetruje ako nešťastnú náhodu a nie ako prípad podpaľačstva.
"Nič nenasvedčuje tomu, že išlo o úmyselný trestný čin," povedal prokurátor Rémy Heitz.
Požiar zničil strechu katedrály a štíhlu vežu nad krížením lodí, ktorá sa zrútila dovnútra.
Podľa vyjadrenia pracovníka zodpovedného za inventár však takmer všetky vnútorné artefakty vyviazli bez poškodenia.
Konštrukcia je vystavená rizikám
Francúzsky minister vnútra Christophe Castaner v utorok upozornil, že konštrukcia parížskej katedrály Notre-Dame je po uhasení rozsiahleho požiaru stále vystavená určitým rizikám.
Po krátkej návšteve poškodenej stavby novinárom povedal, že je "pod trvalým dohľadom, keďže sa stále môže poddať", informovala tlačová agentúra AP.
Castaner tiež uviedol, že potrvá 48 hodín, kým budú môcť zamestnanci štátnych inštitúcií bezpečne vstúpiť do katedrály a postarať sa o artefakty, ktoré vnútri zostali. Niektoré z nich sú totiž príliš veľké na to, aby mohli byť vynesené von.
Zabezpečovacie práce
Generálna riaditeľka Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Audrey Azoulayová v utorok vyhlásila, že na záchranu zostávajúcich častí chrámu je potrebné, aby experti bezodkladne vykonali zabezpečovacie práce.
Zastaralý protipožiarny systém a výbuch prachu. Prečo zhorela Notre Dame? Čítajte Prvých "24 - 48 hodín" je podľa nej rozhodujúcich, pokiaľ ide o ochranu kamenných a drevených prvkov konštrukcie pred poškodením vodou a stanovenie ďalšieho postupu.
Pracovník zodpovedný za inventár katedrály Laurent Prades sa medzitým vyjadril, že takmer všetky vnútorné artefakty vyviazli z požiaru bez poškodenia.
Štíhla veža nad krížením lodí, ktorá sa zrútila do interiéru, podľa neho zasiahla iba vyvýšený oltár, nainštalovaný v roku 1989.
"Všetko ostatné sme dokázali zachrániť," tvrdí Prades. "Všetky stély z 18. storočia, piety, fresky, kaplnky a veľký organ sú v poriadku," dodal. Nezničené zostali aj tri veľké okenné ružice s vitrážami, hoci môžu byť poškodené teplom a ich stav musí zhodnotiť odborník.
Azoulayová však upozornila, že niektoré časti katedrály, ktorá je súčasťou svetového dedičstva UNESCO, zostávajú "extrémne krehké". Poukázala pritom na lešenie s hmotnosťou niekoľkých stoviek ton, postavené pôvodne okolo veže, ktorá sa pri požiari zrútila.
Román je po požiari bestellerom
Román Chrám Matky Božej v Paríži od spisovateľa Victora Huga, ktorému dominuje v súčasnosti požiarom spustošená katedrála Notre-Dame, sa vo svojej pôvodnej verzii ocitol v utorok na samotnom vrchole rebríčka aktuálne najpredávanejších kníh francúzskej verzie internetového obchodu Amazon.
Úspešnou v predajnosti je aj anglická verzia tohto románu, ktorá na rovnakej platforme vedie v kategórii označenej ako historická fikcia.
Román Chrám Matky Božej v Paríži bol publikovaný v roku 1831. Tento príbeh o hrbatom Quasimodovi, zvonárovi v katedrále Notre-Dame, a krásnej cigánke Esmeralde, dopomohol v 19. storočí k rozsiahlej obnove katedrály, priblížila agentúra AP.
Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola totiž katedrála zničená a vyrabovaná. Po revolúcii sa nachádzala v dezolátnom stave - zbúrané steny zakrývali tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené - a reálne sa uvažovalo o jej zbúraní.
Katedrále však pomohol práve Hugov román Chrám Matky Božej v Paríži. Vďaka nemu sa podarilo vyvolať záujem verejnosti o jej osud a získať formou verejnej zbierky peniaze potrebné na jej obnovu.
