LONDÝN, BRATISLAVA. Milujem Wikileaks, povedal americký prezident Donald Trump v roku 2016 počas predvolebnej kampane v Pennsylvánii. „Je úžasné, ako dnes už nič nie je tajné...“ dodal Trump.
Pár rokov predtým pritom navrhoval za zverejnenie státisícov dokumentov monitorujúcich aj vojnové zločiny americkej armády a diplomatických depeší trest smrti.
Stránka udržiavala s Trumpovým tímom intenzívny kontakt nielen počas kampane.
Wikileaks podľa magazínu The Atlantic napísali Donaldovi Trumpovi juniorovi od septembra 2016 do júla 2017 niekoľkokrát, pričom Trump mladší občas odpísal, zisťoval informácie, aj ďakoval za zverejnenie dokumentov očierňujúcich ich súperku Hillary Clintonovú.
Wikileaks naopak mali často až absurdné požiadavky – napríklad, aby Trump spochybnil výsledky volieb či vymenoval zakladateľa Wikileaks Juliana Assangea za veľvyslanca v Austrálii.
Ani sympatie od Trumpa však zakladateľovi stránky Julianovi Assangeovi nepomohli. Je otázne, či po minulotýždňovom zadržaní Británia vyhovie americkej žiadosti vydať Assangea do Spojených štátov.
Právnici aj novinári teraz polemizujú, čo môže verdikt znamenať nielen pre Assangea, ale aj slobodu slova. A či si ho vôbec zakladateľ Wikileaks zaslúži.
Ponúkal sa Obamovi
Americkým úradom netrvalo dlho, kým v roku 2010 zatkli amerického vojaka Bradleyho Manninga.
Práve vďaka nemu zverejnili Wikileaks státisíce tajných dokumentov, ktoré sa týkali vojny v Iraku a v Afganistane, či diplomatickej korešpondencie. Stránka ukázala napríklad video, na ktorom americká helikoptéra zastrelila dvoch novinárov a niekoľko civilistov počas vojny v Iraku v roku 2007.
