Zo Severného Írska od nášho redaktora Matúša Krčmárika.
Mierne trávnaté kopce, voľne sa pasúce kravy či ovce, veľké upravené domy. Z okna autobusu je vnútrozemské Írsko malebnou krajinou. Do toho rieka a most cez ňu. Za mostom nastáva zmena v smerovacích tabuliach.
Vzdialenosti už nie sú v kilometroch, ale v míľach. Mierime do druhého najväčšieho severoírskeho mesta, ktorému Íri hovoria Derry, no oficiálny britský názov je Londonderry. Neplatí sa eurom, ale librami, aj keď túto zmenu z autobusu na prvý pohľad nevidno.
Práve sme prekročili hranicu na jednom z 208 oficiálnych hraničných priechodov medzi Írskou republikou a Severným Írskom. Hranicu, kde by po prípadnom tvrdom odchode Veľkej Británie z Európskej únie mali vzniknúť kontroly s colníkmi a možno aj s vojakmi.
Hranicu, ktorá je hlavným dôvodom toho, že dohoda o britskom odchode stále neprešla parlamentom. Až príliš veľa ľudí sa totiž bojí, že práve táto hranica by sa mohla stať základom pre obnovenie krvavého konfliktu z druhej polovice dvadsiateho storočia. A že na toto miesto by sa mohli vrátiť bombové útoky.
