JERUZALEM. Výsledok parlamentných volieb vyvolal u Palestínčanov obavy z možnej izraelskej anexie častí okupovaného západného brehu Jordánu.
Uviedol to v stredu Ahmad Madždalání, poradca palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása.
Podľa Madždaláního budú Palestínčania žiadať pomoc od medzinárodného spoločenstva v snahe zabrániť akýmkoľvek plánom na anexiu.
Uviedol, že výsledok volieb znamená podporu pre "extrémny pravicový tábor" v izraelskej politike.
Agentúra AP pripomína, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu v závere volebnej kampane prisľúbil anexiu izraelských osád na okupovanom západnom brehu Jordánu (Predjordánsku), čo by bol krok, ktorý by zničil zostávajúce nádeje na palestínsku štátnu suverenitu.
Konečné výsledky sa očakávajú vo štvrtok
Zo sčítania 97 percent odovzdaných hlasov v utorkových voľbách vyplýva, že Netanjahuova strana Likud získala podobný počet mandátov ako centristická aliancia Modrá a Biela bývalého náčelníka generálneho štábu armády Bennyho Ganca.
Avšak Likud má aj so svojimi pravicovými spojencami približne 65 mandátov v 120-člennom parlamente.
Konečné výsledky sa očakávajú vo štvrtok popoludní, keď sa dorátajú hlasy vojakov a iných osobitných kategórií voličov.
Netanjahu už začal rokovať
Netanjahu podľa agentúry Bloomberg v príhovore k svojim priaznivcom vyhlásil, že už začal rokovať s pravicovými stranami. Uviedol, že ich lídri mu sľúbili, že prezidentovi Izraela Reuvenovi Rivlinovi odporučia poveriť zostavovaním koaličnej vlády práve šéfa strany Likud.
Netanjahu (69) by sa tak mohol aj napriek obvineniam z korupcie stať ešte tento rok najdlhšie slúžiacim izraelským premiérom.
Pôvodne sa parlamentné voľby v Izraeli mali konať až v novembri tohto roku. Vlani v decembri sa však vládnuca koalícia dohodla na vypísaní predčasných volieb. Predchádzala tomu koaličná kríza, ktorú vyvolal spor o zákone o výnimkách z povinnej vojenskej služby pre ultraortodoxných židov.
