KIGALI. V stredoafrickej krajine Rwanda sa v nedeľu začína stodňové obdobie štátneho smútku za osemstotisíc ľuďmi zabitými počas genocídy, ktorá šokovala svet presne pred štvrťstoročím.
Týždeň spomienkových udalostí začína prezident Paul Kagame slávnostným zapálením symbolického ohňa v objekte Pamätníka genocídy v rwandskom hlavnom meste Kigali, informuje agentúra AFP.
Západ pomaly priznáva, že v Rwande zlyhal Čítajte Tam je pochovaných približne 250.000 obetí vyvražďovania, najmä z kmeňa Tutsiov. Ide však len o časť z celkového počtu ľudí, ktorých vyvraždili príslušníci kmeňa Hutuov.
Polovojenská organizácia Hutuov nazvaná Interahamwe (v preklade "tí, ktorí spolu útočia") začala svoje krvavé smrtonosné ťaženie práve pred 25 rokmi, 7. apríla 1994 - deň po zavraždení rwandského prezidenta Juvénala Habyarimanu, etnického Hutua.
Život niektorých z obetí genocídy vo Rwande vyhasol zastrelením, väčšinu ľudí však ich nemilosrdní kati dobili k smrti alebo dosekali mačetami, približuje AFP.
Zabíjanie v masovom meradlo trvalo v Rwande až do 4. júla 1994, keď Kagame, ktorý mal vtedy 36 rokov, dobyl so svojím - prevažne príslušníkmi kmeňa Tutsiov tvoreným - Rwandským vlasteneckým frontom (FPR) hlavné mesto Kigali.
Rwandský vlastenecký front na čele so svojím veliteľom Kagamem tak ukončil vyvražďovanie a prevzal kontrolu nad zničenou a zdevastovanou krajinou.
