LONDÝN. Ani dva roky a deväť mesiacov od referenda za brexit Británia nemá jasno v tom, kedy odíde z Európskej únie.
Po tom, čo britský parlament v uplynulom týždni neschválil žiadnu verziu dohody o odchode, požiadala britská premiérka Theresa Mayová predsedu Európskej rady Donalda Tuska o ďalší odklad. Británia by podľa neho odišla do 30. júna 2019.
Tusk chce Británii ponúknuť flexibilný ročný odklad brexitu Čítajte S odkladom však musí súhlasiť všetkých 27 členských krajín EÚ.
"Je frustrujúce, že sme tento proces ešte nedotiahli do úspešného záveru,“ napísala Mayová v liste Európskej rade.
Premiérka sa bude snažiť, aby Británia odišla ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa konajú od 23. mája. Ak sa bude zdať, že parlamentné strany dohodu nedosiahnu, Británia sa bude musieť pripraviť aj na voľby.
Doteraz túto možnosť pritom Mayová odmietala, časť jej vlády hrozila aj rezignáciou.
Ustúpi Únia?
Donald Tusk si však myslí, že v súčasnej situácii okolo britského odchodu by bol najlepším riešením flexibilný ročný odklad brexitu. Novinárom to v piatok povedal vysokopostavený predstaviteľ EÚ.
Plán, s ktorým teraz Tusk zoznamuje členské krajiny, by Britom umožnil odísť z Európskej únie usporiadaným spôsobom hneď po tom, ako by schválili text dohody o vystúpení.
Podľa dobre informovaného predstaviteľa EÚ je takéto riešenie v súlade s listom, ktorý Tuskovi poslala Mayová.
Odklad brexitu však majú v rukách prezidenti a premiéri krajín EÚ, ktorí sa stretnú v stredu na summite v Bruseli. Ak by Mayovej požiadavku odmietli, Británia by bola nútená odísť z Únie v piatok 12. apríla.
Editorka BBC Katya Adlerová tvrdí, že Mayová sa týmto krokom snaží o kompromis na domácej pôde.
"Premiérka vie, že EÚ bude pravdepodobne trvať na dlhšom odklade s možnosťou ukončiť ho skôr, keď parlament brexit ratifikuje. No žiadosťou o kratší odklad sa môže vyhnúť ďalšej kritike od zástancov tvrdého brexitu, ktorí by tvrdili, že ju k tomu dotlačil Brusel," píše na Twitteri.
Loading
...Príprava na voľby
Británia doteraz odmietala, že by sa zapojila do volieb do Európskeho parlamentu. Strany nemali vyhradených kandidátov a nevedú ani žiadnu kampaň.
Aj preto dostala Mayová od Bruselu dve podmienky - buď odídu 12. apríla, alebo schvália inú formu dohody a odídu 22. mája s tým, že jasne deklarujú, že sa do volieb nezapoja.
Teraz sa to môže zmeniť. Ak sa strany nedohodnú, Británia bude musieť urýchlene vytvoriť zoznam kandidátov a rátať aj s hlasovaním. Vyžadujú to európske zákony, podľa ktorých sa voľby musia konať, ak ste členským štátom. Ak by sa britský parlament dohodol pred 22. májom, voľby by mohli náhle zrušiť.
Únia sa ešte minulý rok dohodla, že po odchode Británie zníži počet europoslancov zo 751 na 705. Briti dnes obsadzujú 73 kresiel, pričom zostávajúcich 27 kresiel by sa rozrátalo medzi ostatné členské štáty.
Ak by sa odchod Británie z EÚ posunul, počet europoslancov by sa dočasne nemenil. Ostatné členské krajiny by si tak síce zvolili viac europoslancov, no niektorí by museli čakať až do brexitu, aby mohli do europarlamentu nastúpiť.
Viaceré krajiny by pre to museli prijať zákon, ktorý by upravoval, ako by vybrali tých, ktorí by začali vykonávať funkciu až neskôr.
