Zo Slovjanska od nášho redaktora Lukáša Onderčanina
SLOVJANSK. Keď ukrajinská huslistka Marina Bondasová prvýkrát prišla z Berlína do ostreľovaného mesta Slovjansk, nemala žiaden plán. Vedela len, že vo vojnovej zóne chce zahrať v nemocnici či v škole krátky koncert. Motivovali ju benefičné koncerty, ktoré so známymi v Berlíne organizovali.
Po prvých tónoch vedela, že sa sem ešte vráti. „Rozhodla som sa, keď som videla oči týchto ľudí a ich reakcie. Nikde inde som to nezažila, nikde nedostanem viac energie ako tu,“ hovorí 39-ročná huslistka, ktorá žije väčšinu života v Nemecku.
Aj päť rokov od začatia vojny na Donbase sa na východnú Ukrajinu vracia, aby pomáhala deťom aj dospelým. Nie je pritom sama.
Všetky Lenine deti
Aj keď väčšina starej nemocnice na ceste medzi ukrajinským Kramatorskom a Slovjanskom leží v ruinách, niektoré časti sa už podarilo zrekonštruovať. Presne pred piatimi rokmi obsadili maskovaní separatisti po proruských protestoch najskôr budovu regionálnej administratívy v Donecku a po pár dňoch aj radnicu v Slovjansku.
V stotisícovom meste dnes vojnu pripomínajú diery od bômb v chodníkoch pred hipsterskými kaviarňami.
Konflikt odišiel a separatistov sa podarilo vytlačiť zhruba na šesťdesiat kilometrov od mesta. Miliónový Doneck však zostal za líniou a ľudia stratili regionálne centrum. Dnes sa túto funkciu snažia suplovať práve mestá Slovjansk a Kramatorsk.
Posun vojnovej línie však stále zasahuje do životov tisícok ľudí, ktorí žijú pozdĺž nej. „Viem, že môj život je často v ohrození. No tí na frontovej línii sú na tom oveľa horšie,“ hovorí 34-ročná dobrovoľníčka Lena Rozvadovská.
