Brusel 19. marca (TASR) - Macedónsky minister zahraničných vecí Srdjan Kerim dnes vyzval v Bruseli Spojené štáty americké a Nemecko, aby boli "aktívnejšie" pri ochrane jeho krajiny pred albánskymi separatistami, ktorí tam prenikajú zo susedného Kosova. Generálny tajomník NATO George Robertson zároveň informoval, že Severoatlantická aliancia posilní kontroly na macedónsko-kosovských hraniciach. Európska únia (EÚ) prisľúbila macedónskej vláde politickú i hospodársku podporu.
"Naše posolstvo všetkým extrémistickým skupinám je veľmi jasné. Neakceptujeme žiadne násilie a naša podpora macedónskej vláde je veľmi jasná," povedala švédska ministerka zahraničných vecí Anna Lindhová, ktorej krajina predsedá EÚ, po 30-minútovom stretnutí s Kerimom v Bruseli. Zároveň informovala novinárov, že únia i NATO bližšie koordinujú bezpečnostné otázky, aby zabránili zatiahnutiu Macedónska do vojny.
Robertson zdôraznil, že aliancia posilní svoju vojenskú prítomnosť v pohraničí a je "rozhodnutá pripraviť túto obmedzenú skupinu extrémistov o všetky dostupné prostriedky" a spôsoby, ako pokračovať v bojoch. Robertson z bezpečnostných dôvodov neprezradil, aké množstvo vojakov NATO vyšle do oblasti, avšak zdôraznil, že nemá v úmysle zmeniť mandát mierových síl KFOR, aby mohli vykonávať vojenské operácie v Macedónsku.
Kerim, ktorý je v Bruseli na rozhovoroch so šéfmi diplomacií EÚ pri príležitosti ich pravidelnej mesačnej schôdzky, uvítal rozhodnutie NATO a zdôraznil, že jeho vláda ani nežiada alianciu, aby prekročila hranice. "Macedónske bezpečnostné sily sú a budú schopné postarať sa o bezpečnosť našej krajiny," akonáhle NATO odreže extrémistom zásobovacie cesty z Kosova, zdôraznil Kerim.
Lindhová predložila návrhy na zvýšenie podpory EÚ macedónskej vláde, vrátane pomoci pri zvýšení pohraničnej kontroly, zlepšení práv a reprezentácie albánskej menšiny v Macedónsku a dodatočnej finančnej pomoci chudobnejším častiam krajiny.
EÚ v súčasnosti dáva Macedónsku asi 30 miliónov eur ročne. Táto suma sa zvýši na základe asociačnej dohody, ktorá sa má podpísať 9. apríla, a Macedónsko ňou získa navyše aj privilégiá voľného obchodu, pravidelných politických konzultácií a hospodárskej spolupráce.
Pokračujúce boje medzi albánskymi extrémistami a macedónskymi bezpečnostnými silami pri Tetove, ktoré boli cez noc obzvlášť intenzívne v blízkej osade Drenovec, sa považujú za kľúčový test snáh EÚ vybudovať efektívnejšiu zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Napriek politickej a hospodárskej podpore však únii ešte stále chýba vojenský orgán, ktorý by pomohol fyzicky potlačiť ozbrojencov. Plánovaná európska jednotka rýchleho nasadenia začne operovať až v roku 2003, čím v regióne naďalej zostáva rozhodujúcou vojenskou silou NATO.
Mierové sily NATO operujúce v susednom Kosove pod hlavičkou KFOR však nemajú na zásah v Macedónsku mandát. V Kosove má aliancia prítomných 50.000 vojakov, avšak tieto jednotky nesmú prekročiť hranice, pretože majú oprávnenie operovať len vo vnútri Kosova.
Kerim zopakoval požiadavku Macedónska, aby nemecké a americké vojská - vedúce krajiny v misii síl NATO pri kosovsko-macedónskych hraniciach - "aktívnejšie uzatvárali hranice na kosovskej strane."
Nepokoje v Macedónsku sa spájajú tak s Albáncami obývanou južnou provinciou susednej Juhoslávie, ako aj s nárazníkovou zónou okolo nej, kam sa minulý týždeň vrátili juhoslovanské jednotky v nádeji, že pomôžu zastaviť násilnosti a zablokovať zásobovacie cesty albánskych rebelov do Macedónska.
Albánski militanti v Kosove i Macedónsku sa usilujú o pripojenie všetkých albánskych pohraničných území ku Kosovu s konečným cieľom oslobodiť Kosovo od Juhoslávie, získať preňho nezávislosť a vytvoriť takzvané Veľké Albánsko.
