WASHINGTON, BRATISLAVA. December 1823 patrí medzi najvýznamnejšie momenty svetovej diplomacie.
Americký prezident James Monroe vtedy európskym mocnostiam odkázal, že ak budú zasahovať do diania amerických štátov, Washington to bude chápať ako nepriateľský krok voči Spojeným štátom.
Venezuelčanka: Priložili mi k hlave pištol, aby mi zobrali mobil Čítajte Väčšina latinskoamerických štátov v tom čase získala nezávislosť, alebo ju aspoň mala na dosah. Washington varovanie Monroa prezentoval ako odmietnutie kolonializmu, jeho kritici zas vytýčenie západnej pologule ako územia, v ktorom chcú mať Američania mocenský monopol.
Vtedy stále ešte mladé Spojené štáty však najmä otvorene povedali, že sa chcú angažovať aj za hranicami svojho územia.
Doktrína prežila dodnes
Monroova doktrína prežila 19. storočia. Američania ňou zdôvodňovali napríklad embargo voči Kube, keď začal režim Fidela Castra budovať v 60. rokoch 20. storočia vzťahy so Sovietskym zväzom.
Tento postoj v americkej politike nedávno pripomenul aj výrok poradcu amerického prezidenta pre bezpečnosť Johna Boltona.
Nahnevalo ho, že Rusko poslalo do Venezuely asi stovku vojenských „poradcov“. Tí pôsobia po boku Nicolása Madura, autoritatívneho prezidenta, ktorý priviedol krajinu s najväčšími zásobami ropy na svete k ekonomickému kolapsu.
Krajinu ničí hyperinflácia, ľudia sa nevedia dostať k potravinám či k liekom, pravidelne vypadáva elektrina.
