RABAT. Pápež František sa v nedeľu snažil povzbudiť marockých kresťanov, aby viedli väčší kresťansko-moslimský dialóg.
Veriacim na stretnutí povedal, že ak ukážu krajine s moslimskou väčšinou, že sú súčasťou tej istej ľudskej rodiny, pomôže to odstrániť extrémizmus.
František v druhý a posledný deň svojej návštevy v Maroku povedal katolíckym kňazom a rádovým sestrám, že aj keď ich je málo, nemali by sa pokúšať obrátiť ostatných na kresťanstvo, ale skôr rozvíjať dialóg a charitu.
"Takto strhnete masku z každého pokusu využiť odlišnosti a nevedomosť na rozosievanie strachu, nenávisti či konfliktov," uviedol František. "My predsa vieme, že strach a nenávisť, ak sú živené a ak sa nimi manipuluje, oslabujú našu spoločnosť a tá je potom duchovne bezbranná," dodal pápež.
František počas cesty v Maroku, prevažne moslimskej krajine s 36 miliónmi obyvateľov, zdôrazňoval posolstvo kresťansko-moslimského bratstva. Proselytizmus, cielené získavanie nových veriacich zmenou ich pôvodného náboženského presvedčenia, je hlavnou témou v náboženských diskusiách v tejto severoafrickej krajine - napriek tomu, že kresťania, moslimovia a židia tu pokojne spolunažívajú už celé stáročia.
Pápež František teda venoval v nedeľu svoju pozornosť a čas malej kresťanskej komunite v Maroku a nabádal ju ku konštruktívnej činnosti v marockej spoločnosti. V predchádzajúci deň svojej dvojdňovej návštevy pápež oslovoval skôr moslimskú väčšinu tohto kráľovstva a vyzýval na ešte väčšiu ústretovosť voči narastajúcemu počtu migrantov. Tí prichádzajú najmä zo subsaharskej Afriky.
V druhý deň návštevy Maroka František navštívil centrum sociálnych služieb Temara pre chudobných moslimov, ktoré riadia rádové sestry katolíckej cirkvi. Nachádza sa južne od metropoly Rabat. Jeho súčasťou je predškolské zariadenie, liečia tam popáleniny obetí, školia ženy v šití oblečenia a podávajú tam denne jedlo pre 150 detí.
Katolícky katechizmus sa tam nevyučuje. Učitelia sú všetci moslimovia, rozprávajú arabsky a pripravujú deti na moslimskú vieru. "Neprišli sme sem za účelom obracať na našu vieru. Prišli sme sem len pomáhať," povedala sestra Gloria.
Pápež sa takisto v katedrálne v hlavnom meste Rabat stretol s katolíckymi kňazmi aj ďalšími kresťanskými zástupcami. Cestu v severoafrickej krajine ukončí omšou na športovom štadióne v Rabate, informovala tlačová agentúra AP.
František sa v sobotu poďakoval Maroku za ochranu migrantov a varoval, že múry či šírenie strachu neodradia ľudí od odchodu zo svojej vlasti za lepšími príležitosťami a bezpečím. Maroko sa stalo hlavným bodom v Afrike, odkiaľ sa migranti pokúšajú dostať do Európy, keďže Taliansko v podstate zatvorilo hranice pre uchádzačov o azyl, opúšťajúcich Afriku z Líbye.
František v sobotu pri príchode do Maroka pochválil túto krajinu za tradíciu spolunažívania rôznych náboženských vierovyznaní a za jej snahu podporovať umiernenú podobu islamu.
Moslimovia, kresťania a židia v Maroku už dlho žijú v pokoji vedľa seba. Katolíci tvoria maličkú menšinu približne 23.000 veriacich, čiže necelé jedno percento populácie, a väčšinou sú to migranti narodení v zahraničí.
Maroko má aj 2000 až 6000 domácich konvertitov na kresťanstvo, ktorí majú povinnosť praktizovať vieru v súkromí, pretože Maroko zakazuje moslimom prestúpiť na inú vieru.
V Maroku vyznávajú sunnitský islam. Krajina v roku 2004 zreformovala svoju náboženskú politiku a vzdelávanie tak, aby zabránila šíreniu fundamentalizmu. K reformám pristúpila po teroristických bombových útokoch v Casablance v roku 2003, keď prišlo o život 43 ľudí.
