KYJEV. Päť rokov po vypuknutí krvavého separatistického konfliktu na východe Ukrajiny sa frontová línia medzi vládnym silami a proruskými separatistami stala de facto hranicou, ktorá odrezala celú generáciu prvovoličov spolu s ďalšími obyvateľmi od možnosti hlasovať v nedeľných prezidentských voľbách.
Len tí, ktorí ušli z týchto oblastí, budú môcť rozhodovať o budúcej hlave štátu. Od roku 2014 si vojna v Donecku a Luhansku vyžiadala už viac než 13-tisíc obetí na životoch a mnohí obyvatelia preto radšej vyhľadali útočisko v relatívne stabilných oblastiach pod vládnou kontrolou.
Ukrajinu čakajú prezidentské voľby, polícia vyšetruje podozrenie z kupovania hlasov Čítajte Podľa oficiálnych údajov je v nedeľu oprávnených voliť 35 miliónov ľudí, nie je však jasné, koľkí z nich žijú uviaznutí v separatistických regiónoch a na Ruskom okupovanom Kryme.
Doneck a Luhansk boli pred vojnou domovom viac než 6,5 milióna ľudí, avšak štatistiky hovoria tento rok už len o 3,7 milióna obyvateľoch. Na Kryme žijú ďalšie približne dva milióny ľudí. Nikto z nich sa však na voľbách v tamojších mestách a obciach nemôže zúčastniť.
O kreslo prezidenta Ukrajiny zabojuje v nedeľu 39 kandidátov. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že žiadny z nich sa nepriblíži k 50-percentnej hranici potrebnej na víťazstvo v prvom kole.
Favoritom volieb je komik Volodymyr Zelenskyj, ktorý má podľa prieskumov najväčšiu podporu voličov. Bývalej premiérke Juliji Tymošenkovej a súčasnému prezidentovi Petrovi Porošenkovi pripisujú prieskumy druhé a tretie miesto, hoci sa rozchádzajú v tom, kto z nich má väčšiu podporu.
